Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.

Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Každá akcia vyvolá rovnako silnú reakciu. Priama akcia vyvolá priamu reakciu.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Neexistujú skutočne beznádejné situácie. Existujú iba ľudia, zúfajúci si v nejakej situácii namiesto hľadania východiska. To, že ste na dne, má aj svoju dobrú stránku: aspoň sa máte od čoho odraziť.

Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ. (Montaigne)

Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)