Murphy radí
Mnoho je na svete mocného...
Učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu kľudným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny. (Seneca)
Každý má poznať svoje možnosti a rešpektovať ich vo veľkých i malých veciach. (Iuvenalis)
Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)
(Myšlienky bez cla)
Parkinsonove zákony - V. večer
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a hlúposť
Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.
Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)