A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“

Prijateľná miera nezamestnanosti je taká, keď ani jeden minister nie je zamestnaný.

Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.

Dnes sa pracuje metódou „Just in time“. Žiadne dobré skutky nie sú na sklade.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.