Murphy radí
Murphyho postrehy
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
(Murphyho zrnká II)
Čas a história
Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.
Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.
História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Pokiaľ človek žije, je múdre mať nejaké peniaze v banke. Hlúpe je zomierať s peniazmi v banke.
Neexistuje nič také ako lacný politik.
Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)