Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe
4. 3. 2019
Novela zákona schválená 30. 1. 2019 upravuje poskytovanie pomoci podnikateľovi v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorým je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba a ktorý vyrába poľnohospodárske produkty, formou úhrady zaplatenej časti spotrebnej dane z minerálnych olejov.
Konkrétne ide o minerálny olej spotrebovaný v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 43, 2710 19 46, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17 a 2710 20 19.
Podnetom pre tvorbu novely zákona bola snaha systémovo určiť spôsob poskytovania štátnej pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe, konkrétne poskytnutie pomoci na stabilizáciu dôležitej časti prevádzkových nákladov. Táto úprava poskytovania pomoci formou úhrady zaplatenej časti spotrebnej dane z minerálnych olejov predstavuje významný moment pre poľnohospodársku prvovýrobu, pretože, na jednej strane stimuluje aktívne poľnohospodárske subjekty, ktoré prinášajú do poľnohospodárstva pridanú hodnotu vo forme výstupov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, na druhej strane významne účelovo znižuje náklady na nákup minerálneho oleja použitého v poľnohospodárskej prvovýrobe bez toho, aby neúmerne administratívne zaťažili žiadateľa.
Pomoc, ktorá sa ustanovuje týmto návrhom zákona napĺňa aj programové vyhlásenie vlády
Mechanizmus poskytovania pomoci je založený na systéme vyzvania na predkladanie žiadostí o pomoc, pričom žiadosť sa predkladá Pôdohospodárskej platobnej agentúre v termíne a za podmienok, ktoré budú uvedené vo výzve. Platobná agentúra vykoná v ďalšom kroku kontrolu žiadosti, v rámci ktorej overí splnenie podmienok stanovených v zákone a vo výzve a po splnení týchto podmienok uzavrie s oprávnenými žiadateľmi zmluvu o poskytnutí pomoci. Následne, platobná agentúra uhradí príjemcovi pomoci kompenzáciu v sume verifikovanej výšky pomoci.
Pri pomalšom rozbehu v podnikaní vám pomôže štát
1. 3. 2019
Ku dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka zaniká nárok na odpočet daňovej straty. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
Na začiatku podnikania alebo už pri rozbehnutej firme podnikateľ musí rátať s možnosťou, že jeho výdavky budú prvý rok vyššie ako príjmy. V prípade, že takáto situácia trvá jeden či viac rokov, dostanete sa do daňovej straty. Legislatíva však myslí aj na tento fakt a umožňuje vzniknutú daňovú stratu počas nasledujúcich rokov postupne odpísať a neplatiť z nej dane. Ak podnikateľ dosiahne zisk, môže si od neho stratu odpočítať. Daň takto zaplatí len zo zníženého základu dane. Ak to nestihne do štyroch rokov, v konečnom dôsledku sa to môže prejaviť negatívne – vyššími daňami.
V Národnej banke vznikne nový inovačný hub
28. 2. 2019
Banka sa zameria na inovácie v oblasti digitálnych platieb. V Národnej banke Slovenska (NBS) vznikne nový inovačný hub. Zaoberať sa bude napríklad inováciami v oblasti digitálnych platieb. Nový hub bude spustený od 1. apríla tohto roka.
Návrh na jeho vytvorenie vzala na vedomie v utorok Banková rada NBS. Cieľovou skupinou hubu budú záujemcovia o poskytovanie alternatívnych spôsobov platieb, o automatickú správu portfólia, crowdfunding, či automatizované investičné poradenstvo. "Cieľom inovačného hubu je zabezpečiť konzistentné riešenie podnetov a vybudovať know-how v tejto oblasti," priblížila pre TASR hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová. Inovačný hub v NBS sa bude zaoberať aj finančnými inováciami typu "smart contracts", teda tzv. inteligentnými zmluvami. Okrem toho sa bude hub podľa vyjadrení Vráblik Solčányiovej zaoberať aj problematikou biometrie, big dátami, umelou inteligenciou a cloud computingom, teda poskytovaním služieb, aplikácií, alebo programov uložených na serveroch na webe.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Bratislava patrí medzi najbohatšie regióny Únie
27. 2. 2019
Bratislava sa opäť ocitla medzi elitnými regiónmi vrámci EÚ. Slovenská metropola bola v roku 2017 ôsmym najbohatším regiónom v Európskej únii podľa hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaného na obyvateľa. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Eurostatu.
Na každého obyvateľa Bratislavy pripadá v porovnaní s priemerom EÚ 179 percent HDP. To je v porovnaní s rokom 2016 pokles o päť percentuálnych bodov. Výrazne najlepšie je na tom stále bohatnúci Londýn, ktorého HDP predstavoval predvlani 626 percent priemeru EÚ. Medzi najchudobnejšími oblasťami figurujú predovšetkým bulharské regióny. Pred Bratislavou sa okrem britského hlavného mesta umiestnil ešte Luxemburg s 253 percentami, južný región Írska (220), Hamburg (202), Brusel (196) a východné Írsko s 189 percentami. O priečku vyššie pred Bratislavou sa umiestnila Praha, ktorá bola v roku 2016 priečku pod ňou.