Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Systém penzí se dostal do propadu
31. 7. 2020
Systém penzí v Česku se letos dostal po předchozích dvou letech znovu do propadu. Za první pololetí deficit dosáhl 13,85 miliardy korun. Před rokem byla penzijní soustava v přebytku 6,28 miliardy. Vyplývá to z údajů ministerstva financí o hospodaření systému důchodového pojištění.
Půlroční příjmy z pojistného kvůli koronavirové nákaze a krizi jsou proti loňsku zhruba o 1,5 miliardy korun nižší, výdaje se ale zvedly asi o 18,7 miliardy. Příjmy zahrnují povinné odvody i dobrovolné pojištění. Za první pololetí dosáhly 242,66 miliardy korun. Loni to bylo 244,14 miliardy. Výdaje na důchody se za letošních prvních šest měsíců dostaly na 253,31 miliardy a správa stála 3,2 miliardy, celkem tedy 256,51 miliardy. Loni za první pololetí vydaná suma činila 237,52 miliardy. V letošních prvních dvou měsících byly příjmy vyšší než loni, a to celkem o 5,6 miliardy. Ještě v březnu, kdy se česká ekonomika zastavila, to bylo meziročně o 0,6 miliardy víc. V dubnu ministerstvo proti loňsku zaznamenalo pokles o 1,6 miliardy, v květnu o tři miliardy a v červnu o 2,6 miliardy.
Česká ekonomika hlásí historicky nejhorší výsledky
31. 7. 2020
Česká ekonomika v letošním druhém čtvrtletí klesla meziročně o 10,7 procenta a mezičtvrtletně o 8,4 procenta. Vyplývá to z předběžného odhadu hrubého domácího produktu (HDP), který v pátek zveřejnil Český statistický úřad. Podle něj se HDP propadl nejvíce v historii samostatné České republiky. Negativně se na tom podepsala restriktivní opatření proti zamezení šíření koronaviru.
"Významně negativní vliv mělo omezení nebo uzavření provozů v průmyslu, dále pak v odvětvích obchodu, dopravy, pohostinství a ubytování," uvedl k výsledkům české ekonomiky ve sledovaném období ředitel odboru národních účtů ČSÚ Vladimír Kermiet. Podle statistiků nicméně klesla hrubá přidaná hodnota (HPH) téměř ve všech odvětvích národního hospodářství. "Na to, jak si ve druhém čtvrtletí vedl automobilový průmysl, kde se vyrobilo meziročně o polovinu aut méně, nebo některé služby, které se na dva měsíce propadly na nulu, jde vlastně ještě o docela dobrý výsledek. A dokonce i ve srovnání s některými dalšími evropskými zeměmi," myslí si analytik finančních trhů ČSOB Petr Dufek.
Po historickom prepade dôvera Slovákov opäť rastie
29. 7. 2020
Ekonomický sentiment na Slovensku sa po historickom prepade počas predchádzajúcich troch mesiacov v júli zlepšil. Trojmesačný kĺzavý priemer sezónne upraveného indikátora ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 9,7 bodu na hodnotu 74,5. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
Dôvera sa viditeľne zvýšila v službách, výraznejšie aj v priemysle. U spotrebiteľov a v stavebníctve sa zvýšila len mierne. V obchode sa naproti tomu nepatrne zhoršila. Aktuálna hodnota IES zaostáva za výsledkom rovnakého obdobia minulého roka o 20,8 bodu a nachádza sa pod úrovňou dlhodobého priemeru o 28,8 bodu. Indikátor dôvery v priemysle v júli vzrástol o päť percentuálnych bodov (p. b.) na hodnotu mínus päť. "Vývoj indikátora ovplyvnil najvýraznejšie očakávaný rast produkcie na nasledujúce tri mesiace. V júli indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpol o 0,5 bodu na -37 vplyvom priaznivejších hodnotení celkovej úrovne objednávok," informuje ŠÚ SR. Aktuálny výsledok je pod úrovňou dlhodobého priemeru o 13 bodov. Indikátor dôvery v obchode klesol v júli v porovnaní s júnom o 0,3 p. b. na hodnotu -1,3 vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít a stavu zásob.
Dopravný podnik v Bratislave sa uchádza o eurofondy
28. 7. 2020
Dopravný podnik Bratislava sa uchádza o eurofondy pri obnove svojho vozidlového parku. Pre TASR to potvrdil vedúci odboru marketingu a komunikácie dopravcu Matej Michlík s tým, že dôraz kladú na ekologické formy dopravy. Podnik chce preto v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 nakúpiť nové trolejbusy a jednosmerné i obojsmerné električky.
"Je našim cieľom, aby cestujúci v Bratislave mali k dispozícii nové komfortné, klimatizované a nízkopodlažné električky. Snažíme sa tiež o rozširovanie siete trolejbusových liniek tak, aby postupne nahrádzali aj viaceré autobusové linky a chceme posilňovať kapacitu trolejbusových spojení na spojeniach, kde momentálne nie je ponúkaný dostatočný komfort cestovania," vysvetlil Michlík. Portál imhd.sk informoval, že DPB plánuje nakúpiť celkovo 40 nových električiek a 50 nových trolejbusov. V prvom projekte má ísť o nákup desať jednosmerných električiek za odhadovaných 24,5 milióna eur, určených najmä na obnovenú Karlovesko-dúbravskú radiálu.