Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
10. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V
Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri v pluse
8. 2. 2021
Export aj import Slovenska rástol medziročne v poslednom mesiaci minulého roka najvýraznejšie od januára 2019. Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri 2020 neobvykle v pluse.
Naposledy bolo decembrové saldo v kladných číslach v roku 2015. Za celý rok vývoz poklesol nakoniec len o šesť percent a pre vyšší pokles dovozu je výrazne pozitívne aj celoročné saldo. Informoval o tom Štatistický úrad.
Celkový vývoz tovaru v decembri 2020 dosiahol hodnotu 6,5 miliardy eur, čo predstavuje medziročný rast o 12,5 percenta, najvyšší v roku 2020.
Druhý mesiac po sebe rástol aj celkový dovoz tovaru, ktorý sa posledný mesiac predchádzajúceho roka zvýšil o 9,6 percenta na 6,3 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 158,7 milióna eur, čo je výrazne menej ako predošlé mesiace, ale neobvykle vysoká hodnota na posledný mesiac v roku. Je to najvyššia decembrová hodnota od roku 2010.
Najväčší vplyv na decembrovú bilanciu mal najmä zvýšený vývoz automobilov, naopak jej hodnotu znižovalo vyššie pasívne saldo v triedach chemikálie a minerálne palivá.
V súhrne za január až december 2020 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 znížil celkový vývoz tovaru o šesť percent na 75,5 miliardy eur a celkový dovoz o 8,2 percenta na 72,8 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne vo výške 2,7 miliardy eur, bolo o 1,7 miliardy eur vyššie ako v rovnakom období roka 2019.
Po sezónnom očistení údajov v decembri 2020 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 7,2 miliardy eur pri medziročnom raste o 6,7 percenta.
Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 7,1 percenta na 6,8 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 418,5 milióna eur, bolo o 1,8 milióna eur vyššie ako v decembri 2019.
V
Bývanie nikdy nebolo drahšie
3. 2. 2021
Priemerná cena bývania na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka vystúpila na rekord. Tempo medziročného rastu cien bytov a domov bolo najvyššie za posledných 12 rokov.
Za celý minulý rok sa ceny bývania zvýšili dvojciferným tempom, respektíve najrýchlejšie od roku 2008. Vyplýva to z dnešných údajov Národnej banky Slovenska.
Priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch vo štvrtom štvrťroku dosiahla 1853 eur. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka sa zvýšila o 16 percent. V priemere za celý rok bývanie zdraželo o 11,9 percenta, dopyt podporili tiež nízke úrokové sadzby z pôžičiek.
V
Bankám minulý rok klesol zisk o viac ako štvrtinu
1. 2. 2021
Bankám na Slovensku vlani klesol zisk o viac ako štvrtinu na najnižšiu hodnotu od globálnej finančnej a ekonomickej krízy v roku 2009.
Hospodárenie sektora ovplyvnili okrem iného vyšší objem vytvorených rezerv pre prípad nesplácania úverov zo strany klientov v súvislosti s dopadmi pandémie choroby covid-19 a nižšie úrokové výnosy.
Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska.
Zisk slovenských peňažných ústavov po zdanení dosiahol 465,2 milióna eur oproti zisku 636 miliónov eur v predchádzajúcom roku. To predstavuje pokles o 26,9 percenta.
Čistý úrokový výnos, ktorý je hlavným zdrojom príjmov bánk, sa vlani v čase pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb znížil o 3,8 percenta na 1,66 miliardy eur.
Banky vyčlenili takmer 348 miliónov eur na opravné položky pre prípad nesplácania pôžičiek zo strany dlžníkov. To je dva a pol násobok sumy z roku 2019.
V