Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Priemyslu sa darí, vo viacerých odvetviach rástli tržby dvojciferne
14. 3. 2022
Tržby v ťažiskovom priemysle vzrástli v januári medziročne dvojciferne. Pokles bol iba pri stavebníctve. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Tržby v priemysle medziročne rastú už tretí mesiac po sebe, dynamika rastu tohto ťažiskového odvetvia slovenskej ekonomiky dokonca zrýchľuje, pričom tržby v januári 2022 stúpli o 12,7 percenta," skonštatovali štatistici.
Výrazný medziročný rast, o 13,8 percenta, si udržali aj podniky dopravy a skladovania. V dlhodobom trende rastu pokračovali aj subjekty pôsobiace v oblasti informačných a komunikačných činností a oproti januáru 2021 stúpli o 9,8 percenta.
Tržby vo vybraných trhových službách sa po dvojmesačnom poklese opäť dostali do kladných čísel a medziročne sa zvýšili o 5,1 percenta.
"Stavebníctvo si ako jediné z piatich sledovaných odvetví ekonomiky pohoršilo a po troch mesiacoch rastu zaznamenalo v januári 2022 medziročný pokles o 10,1 percenta," dodali štatistici.
V rámci podrobnejších dát štatistici skonštatovali, že na raste tržieb v priemysle sa najviac podieľali tržby v dodávkach elektriny, plynu a pary - zaznamenali nárast o 38,7 percenta.
Priemyslu prilepšili aj výroba kovov a kovových konštrukcií (nárast o 21,1 percenta), výroba produktov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 25,2 percenta), výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov (o 26,3 percenta), ako aj výroba strojov a zariadení (o 21,5 percenta).
Naopak, do mínusových čísel sa dostali len tržby vo výrobe dopravných prostriedkov, ktoré klesli o 7,4 percenta, a tržby v ťažbe a dobývaní s poklesom o 5,3 percenta.
V
Tržby maloobchodu si udržujú rastúce tempo
4. 3. 2022
Tržby maloobchodu v januári po očistení o infláciu medziročne stúpli o 17 percent. Ešte viac rástli v sektoroch ubytovania a reštaurácií, kde však len dobiehajú skorší prepad. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Vývoj tržieb podnikateľov v uplynulom období poznamenala epidémia choroby covid-19 a súvisiace reštrikcie.
Januárové tempo rastu tržieb slovenského bolo najvyššie za posledné tri roky. Tržby sektora rástli desiaty mesiac po sebe, vlani v decembri sa medziročne zvýšili o 1,1 percenta.
Reštauráciám a pohostinským zariadeniam na Slovensku v januári stúpli tržby oproti minulému roku o 29,3 percenta. V sektore ubytovania stúpli až na štvornásobok minuloročnej hodnoty, vlani však prudko klesli kvôli obmedzeniu činnosti týchto prevádzok v súvislosti s koronavírusovou nákazou.
V
Nehnuteľnosti na bývanie zdraželi o viac ako desať percent
28. 2. 2022
Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie vo 4. štvrťroku 2021 naďalej rástli, ale tempo ich rastu sa v porovnaní s tretím štvrťrokom mierne spomalilo.
Ceny, za ktoré sa nehnuteľnosti skutočne predali, boli medziročne vyššie o 10,7 percenta. Rast cien koncom roka kulminoval a bol najvyšší zo všetkých štvrťrokov 2021. Informoval o tom Štatistický úrad.
V rovnakom období roku 2020 ceny rástli pomalšie (rast 7,2 percenta), v rovnakom období pred dvomi rokmi bol rast na približne aktuálnej úrovni (o 10,9 percenta).
Vlaňajšie a staršie údaje však Štatistický úrad spracúval z menšej vzorky dát z Cenovej mapy nehnuteľností vybraných realitných kancelárií. Od 2. štvrťroka 2021 spracúva úrad štatistiky o cenách nehnuteľností z komplexnej databázy katastra nehnuteľností na Slovensku.
Vysoké hodnoty medziročného rastu vo 4. štvrťroku 2021 sa zaznamenali tak pri existujúcich nehnuteľnostiach o 10,5 percenta, ako i pri nových nehnuteľnostiach o 10,9 percenta. Svoj medziročný rast výrazne zdynamizovali najmä nové nehnuteľnosti, v predošlých štvrťrokoch vykazovali rast menej ako 6 percent.
Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie medzikvartálne (v porovnaní s 3. štvrťrokom 2021) vzrástli o 3,6 percenta, dynamika medzikvartálneho rastu sa však spomalila.
Realizačné ceny nových nehnuteľností sa v porovnaní s 3. štvrťrokom zvýšili o 4,1 percenta a ceny existujúcich nehnuteľností svoje tempo rastu mierne zvýšili na 3,2 percenta.
V
Predraží konflikt na Ukrajine naše potraviny?
25. 2. 2022
Pestovanie pšenice na Ukrajine je úzko späté s jej bolestivou históriou. Krajinu pokrýva až štvrtina z celosvetovej rozlohy vysoko úrodnej pôdy – černozeme. Napriek tomu však v tridsiatych rokoch minulého storočia čelila obdobiu hladomoru, počas ktorého zahynuli milióny ľudí.
Katastrofu bezprecedentných rozmerov niektorí vedci dávajú za vinu Josifovi Stalinovi a jeho snahe udusiť ukrajinské hnutie za nezávislosť. Do obydlí z oblastí, z ktorých hladní Ukrajinci emigrovali, sa nasťahovali Rusi, čo po návrate domácich viedlo k bojom. K takýmto regiónom patrili aj Doneck a Luhansk, v ktorých dnes operujú proruskí povstalci. Napriek krutej minulosti sa Ukrajincom podarilo vybudovať si prezývku obilnica Európy. Je totiž piatym najväčším exportérom pšenice na svete a štvrtým najväčším producentom kukurice.
V