Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Časť ekonómov očakáva, že hospodárstvo by sa mohlo začať vzmáhať
10. 8. 2009
V druhom štvrťroku zaostala slovenská ekonomika opäť za vlaňajšími výsledkami, jej výkon sa prepadol približne v rovnakej miere ako začiatkom roka.
Vyplýva to z
odhadov analytikov, oslovených ČTK. Ekonomika sa borila s negatívnymi
dôsledkami svetovej hospodárskej krízy, pre ktorú napríklad výrazne klesla
produkcia priemyslu a stúpla nezamestnanosť.
Podľa
jedného z politológov je rast ekonomiky dlhodobý proces. Časť ekonómov
očakáva, že hospodárstvo by sa mohlo v ďalšom období začať postupne
vzmáhať.
V priemere
analytici predpokladajú, že hrubý domáci produkt (HDP) od apríla do konca júna
klesol medziročne o 5,7 percenta. Prvý
prepad HDP pritom za uplynulých deväť rokov vykázal v prvom kvartáli, keď si pohoršil o 5,6
percenta. V druhom štvrťroku vlani
si hospodárstvo pripísalo 7,9-percentný
rast.
Údaje o HDP
za druhý kvartál zverejní štatistický úrad
vo štvrtok. K dispozícii bude len rýchly odhad o vývoji ekonomiky a
zamestnanosti. Detailnejšie údaje štatistici uvoľnia začiatkom septembra.
Podľa
ekonómov výkonnosť hospodárstva v druhom štvrťroku ovplyvní podobne ako v
predchádzajúcich mesiacoch prepad zahraničného dopytu, pokles investícií aj
spotreby domácností.
Ekonomické vyhliadky krajín OECD sa zlepšujú
7. 8. 2009
Ekonomické vyhliadky 30 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v júni 2009 ďalej zlepšili.
Objavujú sa tiež signály, že pád hospodárstva USA, Británie, Nemecka a Kanady už dosiahol dno.
Kľúčový ukazovatel
ďalšieho vývoja tzv. composite leading indicator (CLI) sa podľa najnovšej
správy organizácie so sídlom v Paríži pre celý región OECD v júni zvýšil na
95,7 bodu z májových 94,5 bodu, aj keď v medziročnom porovnaní jeho hodnota
ešte klesla o 5 bodov.
V júni CLI
eurozóny stúpol medzimesačne o 1,5 bodu
na 98,7 bodu, ale oproti predchádzajúcemu roku sa znížil o 1,6
bodu. Júnový CLI pre sedem
najbohatších ekonomík sveta (USA, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko,
Francúzsko, Taliansko) vzrástol na 95,1 bodu z májových 93,9 bodu a medziročne
klesol o 5,9 bodu.
Na silné
známky zlepšenia ekonomických vyhliadok krajín OECD v porovnaní s
predchádzajúcim mesiacom, poukazuje júnový CLI. Z Talianska a Francúzska prichádzajú silné
signály o zlepšení prichádzajú z Talianska a Francúzska, jasnejšie z Kanady, Nemecka, Británie a
USA. V júni 2009 CLI Slovenska vzrástol na 90,7 bodu z májových 88,7 bodu.
Pred rokom však bol ešte na úrovni 105 bodov.
Aj
hospodárstva Číny a Indie pravdepodobne už dosiahli dno a objavili sa tiež
"nebadané" náznaky, že pád ekonomík Brazílie a Ruska sa už blíži ku
dnu.
Na svojej internetovej stránke informovali OECD a
agentúra Reuters.
Šestina bývalých majiteľov vrakov nevyužila šrotovné
6. 8. 2009
Časť motoristov si nové auto stále nekúpila, hoci svoje staré vozidlo už dala zošrotovať a tak získala nárok na štátny príspevok šrotovné.
Ministerstvo
hospodárstva informovalo, že do konca júla si záujemcovia neobstarali asi
šestinu z celkového počtu vozidiel, na ktoré sa šrotovné vzťahovalo. Šrotovné si
možno uplatniť do konca roka. Ministerstvo ľudí upozornilo, aby si nákup automobilu
nenechávali na poslednú chvíľu vzhľadom na dlhšie dodacie lehoty.
Občania,
ktorí svoj nárok na štátnu dotáciu doteraz neuplatnili, by si ďalšie odkladanie
kúpy nového vozidla mali dôkladne zvážiť. Úrad varoval, že nákup nového auta vrátane
jeho dodávky sa musí zrealizovať do konca roka, inak nárok na dotáciu zanikne. O
úhradu dotácie importér môže požiadať ministerstvo až vtedy, keď je vozidlo
skutočne dodané do predajne a prevezme ho zákazník.
Šrotovné
tento rok zaviedli aj ďalšie štáty EÚ. Veľký záujem o príspevok zaznamenali
tiež v Spojených štátoch. Americká vláda
dokonca uvažuje o druhom kole šrotovného. Na Slovensku
sa zatiaľ ďalšie šrotovné nechystá.
Nákupná turistika môže priniesť zvýšenie tržieb v maloobchodnej sieti
4. 8. 2009
Hospodárska kríza a nákupná turistika spôsobili aj v júni zníženie tržieb v maloobchode. Podľa Štatistického úradu SR ceny medziročne klesli o 11,3 %. Obrat by podľa analytikov mohli priniesť nasledujúce mesiace.
Pokles
tržieb bol v júni miernejší ako v máji. Nákupná turistika tak v júni
zmiernila nepatrne svoju dynamiku. Na negatívny výsledok maloobchodných tržieb
vplývala aj prehlbujúca sa nezamestnanosť a postupné ubúdanie úspor
najviac postihnutých domácností.
Upozorňuje
tiež, že za najväčšiu prekážku považujú podnikatelia práve znížený dopyt po ich
tovare.
Už v júli
by mal nastať obrat. Časť spotrebiteľov môžu do slovenských obchodov vrátiť
posilňujúce meny okolitých krajín.