Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
MMF odsúhlasilo úver pre Kososvo
23. 7. 2010
Dva roky potom, čo sa Kosovo oddelilo od Srbska, tým fond otvoril tejto krajine dvere ďalším pôžičkám od Európskej únie a Svetovej banky.
Medzinárodný menový fond odsúhlasil pre Kosovo program, ktorý je záložný na tvz. "stand-by" úveru na 18 mesiacov v sume 108 miliónov eur. Okamžite uvoľnil pre Kososvo približne 22 miliónov eur, pričom zvyšok peňazí bude uvoľňovaný v závislosti na štvrťročných previerkach plnenia podmienok. Cieľom programu je poskytnúť vláde fiškálne rezervy a financie pre prípad núdze o peňažnú likviditu v bankovom systéme. Kosovo podľa MMF sľúbilo, že zlepší správu daní a zdrží sa výdavkov, ktoré nie sú podložené zaistenými financiami.
Počet konkurzov na Slovensku sa stále zvyšuje
23. 7. 2010
Bratislava - Napriek istým náznakom ekonomického oživenia sa počet bankrotov a neuhradených záväzkov obchodných spoločností a podnikateľov naďalej zvyšuje.
Za prvé tri mesiace tohto roka bolo zaznamenaných celkovo 103 vyhlásených konkurzov, čo predstavuje oproti 61 vyhláseným konkurzom za rovnaké obdobie minulého roka nárast takmer o 69 %.
O falošné bankovky už nie je záujem.
22. 7. 2010
Bratislava – Záujem o falošné bankovky na Slovensku v 1. polroku tohto roku výrazne klesol.
Zachytených bolo 652 kusov v hodnote 45 800 eur. V porovnaní s minulým rokom je to o dve pätiny menej než za rovnaké obdobie minulého roku. Naopak, viac ako trojnásobne stúpol počet zistených nepravých eurových mincí.Informovala o tom Národná banka Slovenska (NBS).
Rusko zvýši daň na ťažbu plynu až o 61%
22. 7. 2010
Moskva - Ruské ministerstvo financií navrhuje zvýšiť daň na ťažbu zemného plynu od budúceho roka až o 61 percent.
Zároveň usiluje o stanovenie paušálneho cla na vývoz ropných produktov od roku 2013, ktoré má predstavovať 60 % z cla na vývoz ropy.
Zvýšenie dane z ťažby plynu by bolo prvé od roku 2005. Vyššia daň spolu s ďalšími fiškálnymi opatreniami by v budúcom roku mala priniesť rozpočtu ďalších 200 miliárd rubľov (5,12 miliardy eur ). Producenti plynu v Rusku v súčasnosti platia daň 147 rubľov (približne 30,25 eur) za tisíc metrov kubických.