Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
SRN: v decembri pokles priem. výroby
9. 2. 2011
Priemyselná výroba v Nemecku v decembri proti predchádzajúcemu mesiacu nečakane klesla o 1,5 %.
Dôvodom bol prepad v stavebníctve spôsobený zlým počasím. Medziročne výroba stúpla o 10 %; v decembri 2009 sa však krajina ocitla v najhlbšej recesii od konca druhej svetovej vojny.
V novembri sa produkcia nemeckého priemyslu znížila o 0,6 %. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávali v decembri nárast výroby o 0,3 %.
Slovenský priemysel sa dostal z krízy
9. 2. 2011
Slovenský priemysel sa v minulom roku dostal z krízy . Produkcia podnikov v minulom roku vzrástla o 18,9 %, v roku 2009 spadla medziročne o 13,7 %.
V samotnom decembri 2010 medziročné tempo rastu priemyslu zrýchlilo na 19,7 % z novembrových 17,3 %.Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v decembri 2010 oproti novembru 2010 zvýšila o 0,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Oživenie stavebnej produkcie nepriniesol ani rok 2010
9. 2. 2011
Rok 2010 opäť nepriniesol oživenie stavebnej produkcie na Slovensku. Tá sa v porovnaní s rokom 2009 prepadla o 4,7 % na úroveň 5,54 miliardy eur.
Podľa aktuálneho Štatistického úradu SR sa produkcia realizovaná stavebnými firmami na Slovensku vlani znížila o 3,4 % na 5,39 miliardy eur. Oveľa väčší prepad v stavebnej produkcie bol však zaznamenaný stavebnými firmami v zahraničí, medziročne o 34,8 % na 146,1 milióna eur.
Minuloročné úspory ľudí v treťom pilieri zhodnotili DDS v priemere o 1,9 %
8. 2. 2011
Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) zhodnotili počas celého minulého roka úspory ľudí v treťom pilieri v priemere o 1,9 %.
Zhodnotenie jednotlivých spoločností sa pohybovalo od 0,2 % po 3,2 %. Uvádza to Asociácia dôchodkových správcovských spoločností v pripomienkovom konaní k Analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku.