Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Človek a byrokracia

Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.

Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.

Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho múdre pravdy

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

Význam a úžitok porady je nepriamoúmerný počtu zúčastnených a dobe trvania porady.

Aj najveľavravnejšie fakty zoslabnú pôsobením tlaku zhora.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Márnivosť môže byť nebezpečná

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

(Murphyho zákony v bájkach)
Opatrnosti nie je nikdy dosť

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho rady

Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.

Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.

Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.

(Murphyho zrnká II)

Náš biznis obracia zrak na Balkán

28. 3. 2024 Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)

Výber mýta dosiahne tento rok rekordné čísla

3. 10. 2017 Príjem štátu z výberu mýta bude tento rok zrejme najvyšší od zavedenia systému. Po prvom septembrovom týždni evidovala Národná diaľničná spoločnosť príjmy vo výške 135 miliónov eur, čo predstavuje oproti minulému roku päťpercentný nárast.
V prípade, že toto tempo vydrží aj po zvyšok roka, celková suma by mohla po prvýkrát presiahnuť 200 miliónov eur. Značná časť týchto prostriedkov však nepôjde na výstavbu nových diaľnic a údržbu ciest. Diaľničiari totiž každoročne platia viac ako polovicu z hrubého výnosu na prevádzku mýtneho systému. Podľa Ondreja Mateja, predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, by bolo primerané, aby štátu ostalo približne 80 percent z vybraného mýta a na prevádzku by išiel zvyšok. „Ten pomer je napríklad v Rakúsku niekde medzi 10 a 15 percentami a aj inde je to výrazne inak ako na Slovensku,“ hovorí Matej. „Ak by sme posielali firme SkyToll, ktorá mýtny systém prevádzkuje, iba 10 percent z hrubých výnosov, ostalo by nám v porovnaní so súčasnosťou každý rok približne o 80 miliónov eur viac. Za tie by sme napríklad mohli uskutočniť prvú etapu skapacitnenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Sencom, čo je jeden z prioritných úsekov rezortu dopravy.
zdroj: hnonline.sk

Regulácia zaťažuje podnikateľov. Zákony sa menia prirýchlo

3. 10. 2017 Počet regulačných povinností, ktorým podnikatelia pri práci čelia, z roka na rok rastie. Náklady s nimi spojené následne bránia rozvoju podnikateľského prostredia, problémom je aj daňovo-odvodové zaťaženie. Ukázala to Analýza vývoja regulačného zaťaženia, ktorú za posledných desať rokov vypracovala Republiková únia zamestnávateľov.
Zatiaľ čo v roku 2007 bol počet regulačných povinností 1 514, do minulého roku narástol na 1 719. „Regulačná záťaž na Slovensku rastie kontinuálne,“ povedal prvý viceprezident únie Luboš Sirota. Celkové zaťaženie je však v skutočnosti ešte vyššie. „Uvedený počet regulačných povinností vyplýva z desiatich zákonov, ktoré považujeme za dôležité pre podnikanie,“ upozornil člen prezídia únie Ján Oravec. Medzi ne zaradili zákon o dani z príjmov, živnostenský zákon či Zákonník práce. Práve v ňom identifikovali najviac povinností.
Zdroj: hnonline.sk

Diaľnice idú na juh, sever má počkať

28. 9. 2017 Na rozbehnutie výstavby deviatich nových úsekov diaľnic musí štát vyčleniť 510 miliónov navyše. Bez takejto podpory rezortu financií diaľničiari do roku 2019 rozostavajú len dva úseky. Výstavba diaľničných priorít sa v najbližších rokoch sústredí na juh Slovenska. Kľúčové stavby na severe totiž podľa rezortu dopravy potrebujú dotiahnuť projektovú prípravu. Či sa nájdu peniaze navyše a na čo pôjdu, má rozhodnúť koalícia, ktorá v týchto dňoch dokončuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2018.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v spolupráci s ministerstvom dopravy počas minulého týždňa zverejnila zoznam deviatich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré je možné v prípade zabezpečenia financií do roku 2019 vyhlásiť verejné obstarávanie. S financovaním prostredníctvom eurofondov môže štát počítať len v prípade úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany. Zvyšné európske peniaze určené na výstavbu diaľnic sú do roku 2020 vyčerpané. Navyše je otázne, či po tomto roku bude pokračovať prílev peňazí z Bruselu, ktorý bude možné použiť na výstavbu štvorprúdoviek.

Ceny elektronických diaľničných známok sa nezmenia

28. 9. 2017 Vodiči osobných áut tak budú aj v roku 2018 platiť za ročnú diaľničnú známku 50 eur, cena mesačnej známky ostane 14 eur a desaťdňovej 10 eur. Ceny elektronických diaľničných známok sa v roku 2018 nezmenia.
Pre TASR to potvrdila hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.„Tak, ako v roku 2017, aj v nasledujúcom roku zostávajú ceny a platnosť elektronických diaľničných známok nezmenené. Rozhodol o tom minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek (Most-Híd),“ uviedla Ducká.Vodiči osobných áut tak budú aj v roku 2018 platiť za ročnú diaľničnú známku 50 eur, cena mesačnej známky ostane 14 eur a desaťdňovej 10 eur. Súčasne bude ročná diaľničná známka platiť od 1. januára 2018 do 31. januára 2019.„Rozhodli sme sa, že zachováme rovnakú cenu za používanie diaľnic, a to napriek rozšíreniu diaľničnej siete,“ konštatoval minister Érsek. Slovensko tak podľa jeho slov zostáva krajinou, ktorá má najlacnejšie diaľničné známky v regióne.
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Lenka
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner