Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Štát zrušil odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov, štátna kasa si polepší
7. 12. 2017
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by išlo podľa Druckera na úkor verejného zdravotného poistenia. Parlament v stredu odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal. Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomínal, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok. OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.
Poslanci si zvýšia platy o euro novelou zákona o DPH
6. 12. 2017
Pozmeňujúci návrh v stredu predložil predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že ide o dohodu s rezortom financií.
"Je jasná zhoda, že nemôžeme uvoľniť proces zmrazovania platov tak, že použijeme výpočet zavedený pred niekoľkými rokmi. Preto je dohoda, že platy sa zvýšia o symbolické euro. Robíme to, aby sme oficiálne otvorili diskusiu, ako odstrániť deformácie platov ústavných činiteľov a nominantov v štátnych spoločnostiach," povedal po utorkovom (5.12.) rokovaní koaličných poslaneckých klubov v NR SR premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že to nebude jednoduchá práca. Premiér spresnil, že sa budú musieť nastaviť určité koeficienty, od ktorých sa budú odvíjať platy ústavných činiteľov a zástupcov štátu v štátnych spoločnostiach. Koalícia však najskôr cez pozmeňujúci návrh zakotví ustanovenie, že platy ústavných činiteľov ostávajú na úrovni roku 2011 zvýšené o jedno euro. Súčasne sa začne práca na nových parametroch novej právnej úpravy.
Návrat slovenskej koruny by neodmietla viac ako polovica ľudí
4. 12. 2017
Sedem z desiatich Slovákov je spokojných s eurom. Napriek tomu by si návrat slovenskej koruny priala alebo by ho neodmietla viac ako polovica ľudí. Patria k nim najmä mladí do 29 rokov, kým Slováci starší ako 61 rokov si starú menu želajú najmenej. Vyplýva to z prieskumu agentúry MNFORCE pre spoločnosť TopForex.
Spokojnosť s eurom deväť rokov po zavedení vyjadrilo 70 percent Slovákov, pričom za jeho najväčšiu výhodu označili jednoduchšie cestovanie a nákupy v zahraničí. Oproti tomu 23,8 percenta opýtaných nevedelo nájsť žiadnu výhodu súčasnej meny. Euro podľa 69,2 percent Slovákov spôsobilo zvyšovanie cien v obchodoch a takmer polovica respondentov (48,4 percenta) nie je spokojná s tým, že Slovensko musí v rámci eurozóny prispievať ostatným zadlženým štátom. Najväčšími kritikmi eura sú podľa prieskumu obyvatelia Banskobystrického alebo Nitrianskeho kraja vo veku 40 až 59 rokov, ktorí pochádzajú z menších miest a majú nižšie vzdelanie. Euro naopak najviac vyhovuje obyvateľom Žilinského, Košického, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Návrat ku korune pripúšťa viac ako polovica Slovákov (54,4 percenta). O tom, že stará mena by sa mala opäť zaviesť, je rozhodne presvedčená takmer tretina (29 percent). Ďalších 25 percent návrat k nej neodmieta. Záujem o korunu nemá 46 percent opýtaných. Medzi najväčších zástancov koruny patria mladí vo veku 18 až 29 rokov, z ktorých až 65 percent návrat predošlej slovenskej meny neodmieta. Najmenej prístupní tejto zmene sú starší ľudia nad 61 rokov.
E-predaj zobudil rekordnú výstavbu hál
1. 12. 2017
Haly na Slovensku pribúdajú a priemyselnému trhu sa darí. Dokazuje to aj fakt, že sa u nás celková plocha priemyselných a logistických plôch vyšplhala na historickú úroveň. Za posledných päť rokov ide o takmer dvojnásobný nárast ponuky takýchto priestorov.
V treťom kvartáli bola plocha priemyselných a logistických nehnuteľností na úrovni 2,01 milióna štvorcových metrov, pričom v roku 2012 bola 1,16 milióna štvorcových metrov. Podľa poradenskej spoločnosti JLL je tento pozitívny vývoj odrazom priaznivej ekonomickej situácie. „Jedným z hlavných faktorov je vývoj v internetovom obchode a pokračujúce zvyšovanie výroby v automobilovom priemysle,“ dodáva Samuel Šporka, vedúci oddelenia priemyselných a logistických nehnuteľností JLL. Tvrdí, že Slovensko je v strategickej polohe v srdci strednej a východnej Európy, teda sa stáva miestom, odkiaľ sú zásobované všetky odberné miesta spoločností v tomto regióne. Pomáha tomu diaľničné napojenie na Poľsko, Česko, Maďarsko či Rakúsko. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa viac než 90 percent investícií do logistických nehnuteľností sústreďuje najmä na západnom Slovensku.