Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Mladým hrozí problém s hypotékami
11. 4. 2018
Zmeny sa budú týkať prísnejšieho posudzovania príjmov pri nových žiadostiach o úver. Slováci si budú môcť požičať maximálne osemnásobok ročného príjmu. V prípade čistej priemernej mzdy za minulý rok je to približne 70-tisíc eur. Analytička Fincentra Zuzana Šimonová však spresňuje, že časť klientov dostane výnimku.
„Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Tento podiel sa bude len postupne znižovať. Od 1. júla tohto roku bude môcť túto hodnotu presahovať 20 percent nových úverov. Je to prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od leta sa teda neočakáva v podstate žiadny vplyv.
Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
9. 4. 2018
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov.
Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, novela zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Spotreba rastie, darí sa najmä nepotravinovému segmentu
6. 4. 2018
Slovenská ekonomika pokračuje v relatívne dynamickom raste, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Spotreba ďalej rastie, darí sa najmä nepotravinovému segmentu maloobchodu. Uviedol to v komentári k februárovým tržbám Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
"Dôvodom slabších čísel obchodných reťazcov v úvode roka by však mohli byť aj investície do renovácie predajní, ktoré dočasne znížili ich tržby. Nepotravinový segment, ktorý je zvyčajne citlivejší na silu kúpyschopného dopytu, ďalej rastie. A hoci niektoré sub-segmenty nepotravinového segmentu predsa len vo februári zaznamenali po rekordne silnom januári miernu korekciu tržieb, viacero z nich si stále udržiava dvojcifernú dynamiku medziročného rastu," priblížil. Rastovým lídrom podľa neho naďalej ostávajú internetové a zásielkové obchody, ktoré si medziročne polepšili až o 20,9 percenta. Silný rast tržieb o takmer 16 percent vykazujú aj predajcovia s tovarom pre kultúru a rekreáciu (knihy, hračky, športové oblečenie) a ostatného tovaru v špecializovaných predajniach (odevy, obuv, drogérie, lekárne a podobne). Medziročne nižšie tržby (o 10 %) vykazujú len predajcovia informačných technológií, ktorí zaznamenali rekordne silný minulý rok, a ktorí pravdepodobne zápasia aj s čoraz silnejšou konkurenciou zo strany internetových obchodov. Spotrebiteľská nálada podľa Koršňáka ostáva nad dlhodobým priemerom blízko pokrízových maxím. Slovenská ekonomika pokračuje v relatívne dynamickom raste, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce (rastúca zamestnanosť aj mzdy). "Spotrebu domácností by navyše mali ďalej podporovať aj nízke úrokové sadzby. Z tohto dôvodu očakávame, že rastúci trend by si mali maloobchodné tržby udržať aj v nasledujúcich mesiacoch, s blížiacim sa vrcholom ekonomického cyklu by sa však dynamika ich medziročného rastu mohla predsa len začať mierne spomaľovať," dodal Koršňák. "Dobrý vývoj na trhu práce, ktorý prispieva k rastu disponibilného príjmu domácností a slušná spotrebiteľská dôvera pretrvávajú a vytvárajú priaznivé podmienky pre rast maloobchodných tržieb. Spotreba domácností by tak aj v tomto roku mala zostať výrazným ťahúňom hospodárskeho rastu. Celkovo je náš odhad rastu ekonomiky v tomto roku na úrovni 3,9 percenta," doplnila Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Štatistický úrad (ŠÚ) SR informoval, že tržby za vlastné výkony a tovar sa vo februári 2018 medzimesačne zvýšili v maloobchode o 0,7 %. V maloobchode sa medziročne tržby zvýšili o 5 percent.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko využíva environmentálne dane len málo, zmeniť to chce Envirostratégia
6. 4. 2018
Slovensku daňové nástroje odporúča viac využívať aj Európska komisia. Do roku 2030 je potrebné zvážiť možnosť rozširovania environmentálnych daní, napríklad zdaniť uhlík v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov. Navrhuje to prvá verzia Envirostratégie 2030 z dielne Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR.
"Výnos z environmentálnych daní patrí na Slovensku medzi najnižšie v krajinách OECD a implicitné zdanenie energií je druhé najnižšie v EÚ," píše sa v materiáli. Rovnako dnešná výška pokút nemotivuje znečisťovateľov k prechodu na menej škodlivé technológie. Zdanenie uhlíka by podľa stratégie spolu so schémou obchodovania s emisnými kvótami vytvorilo efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensku daňové nástroje odporúča viac využívať aj Európska komisia. Uviedla to v Správe o Slovensku 2018, ktorá vyšla začiatkom marca. "V sektore dopravy by mala byť zohľadnená aj produkcia základných znečisťujúcich látok, najmä prachových častíc z jednotlivých palív," píše sa v materiáli. Prehodnotí sa aj zdaňovanie škodlivých prvkov, ktoré sa využívajú v spotrebných produktoch, napríklad batérií. Okrem toho sa majú zlepšiť aj kontroly znečisťujúcich zariadení. "Súčasná kontrola znečisťovateľov neumožňuje dostatočnú previerku zariadení a ich aktuálne vypúšťaných škodlivých látok, keďže znečisťovateľ je o nej vopred informovaný," uvádza Envirostratégia. Envirostratégia je dokument MŽP, ktorý má nahradiť Stratégiu environmentálnej politiky z roku 1993. Dokument identifikuje súčasné problémy ochrany životného prostredia a navrhuje opatrenia na ich riešenie. Jej prípravu koordinuje IEP.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)