Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Právne služby advokátov
27. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh pravidiel pre štátne orgány, ktorý upravuje transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania. Pravidlá by mali platiť od 1. 10. 2018.
Na tento účel návrh pravidiel zavádza zásadu tzv. nevyhnutnosti a účelnosti, ktorej cieľom je dosiahnuť stav, kedy štát bude využívať právne služby advokátov len v tých prípadoch, kedy je to nevyhnutné. Po novom sa preferuje zabezpečovanie právnych služieb vlastnými kapacitami štátu. Návrh pravidiel tiež upravuje postup pri výbere advokáta, ako aj požiadavky kladené na zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Využívanie právnych služieb advokáta štátom je prípustné len v prípade nevyhnutnosti a účelnosti. Tie sa preukazujú na základe výsledku testu nevyhnutnosti, t.j. za predpokladu splnenia týchto podmienok:
a) nedostatočná personálna kapacita,
b) nedostatočná odbornosť personálnych kapacít,
c) podstata právnej služby nespočíva vo vlastnej zákonnej činnosti príslušného štátneho orgánu alebo v priamej súvislosti ňou,
d) významnosť právneho sporu,
e) poskytovanie právnej služby nemožno zabezpečiť prostredníctvom nadriadeného orgánu.
Pri procese je nutné dodržiavať zásadu transparentnosti, zásadu proporcionality a zásadu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
Ďalej sa upravuje aj organizačné zabezpečenie činnosti štátnych orgánov pri výbere advokáta, kde sa umožňuje spolupráca medzi nadriadenými a podriadenými štátnymi orgánmi pri zabezpečovaní právnych služieb.
Zmeny v registri partnerov verejného sektora
24. 8. 2018
Z hľadiska obsahu zmien novely protischránkového zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín.
V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona (t.j. vymedzenie alebo zúženie okruhu registrácie subjektov len na nevyhnutné prípady). V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2018, a to s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na potreby úpravy informačného systému registra partnerov verejného sektora vyvolané zmenou zákonnej úpravy.
Protischránkový zákon sa bude meniť
23. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti SR novelou vylepšuje „protischránkový zákon“ po roku jeho fungovania v praxi.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy.
Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sa priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie novely zákona.
V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo.
Stavebné sporenie po novom
22. 8. 2018
Novela zákona o stavebnom sporení je opäť o krok bližšie k účinnosti, ktorá sa navrhuje od 1. 1. 2019. Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy účelové. Nové zmluvy už preto nebudú obsahovať inštitút tzv. priateľských sporiteľov.
To znamená, že po novom sa bude poskytnutie štátnej prémie viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením použijú výlučne na stavebné účely.
Novela počíta aj so zvýšením adresnosti štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory. Plnoleté osoby, tak budú mať nárok na štátnu prémiu iba v prípade, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem je najviac 1,3 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení. Neplnoletým osobám bude štátna prémia vyplácaná tak ako tomu bolo doposiaľ.
Opatrením, ktorým MF SR sleduje zvýšenie efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia, je vylúčenie nároku na štátnu prémiu počas čerpania a splácania medziúveru. Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov, ktorí si uzatvoria zmluvu o stavebnom sporení k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy o medziúvere uzatvorené od 1. januára 2019.
Snahou je urobiť z produktu, ktorý má takmer 20 rokov produkt, ktorý viac zodpovedá dnešnej dobe. Novela prinesie vyššiu adresnosť, efektívnosť a účelovosť a samozrejme aj vyššiu mieru zodpovednosti.