Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.

Ak si budete dávať neustále pozor, bude kaše okolo vás neustále pribúdať, kým vám nebude siahať až po nos. A tomu sa, prosím pekne, hovorí demokratická voľba!

Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.

Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)

V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...

Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.

Ak sa príliš pretŕčate, prídete o hlavu. Na druhej strane si konečne budete rovný s ostatnými.

Ak sa veci pokazia, svet sa ešte preto nezrúti – práve naopak, tá kopa pokazených harabúrd mu nedovolí padnúť.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“