Domácnosti si budúci rok priplatia za elektrinu aj plyn
5. 12. 2018
Cena za dodávku vody sa zdvihne len mierne. Koncová cena elektriny pre domácnosti sa od 1. januára 2019 medziročne zvýši v priemere o 5,66 percenta. Cena plynu pre domácnosti stúpne priemerne o 5,67 percenta, cena tepla vzrastie o 4,7 percenta. Informoval o tom v utorok predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek. Dôvodom zvyšovania cien je najmä vývoj cien komodít na svetových trhoch, keď ceny elektriny stúpli o vyše 27 percent, ceny plynu o viac ako 24 percent a emisné povolenky zdraželi o 222 percent. „Ceny na trhoch sa jednoducho zbláznili,“ zdôraznil Jahnátek.
Elektrina niekomu zdražie aj o sedem eur. Priemerná maximálna cena elektriny sa pre domácnosti v budúcom roku zvýši o 5,66 percenta. Domácnosti si tak za elektrinu mesačne priplatia od 60 centov až po 7 eur. Podľa toho, od akej spoločnosti elektrinu odoberajú a aké množstvo. Najmenej si priplatia odberatelia v kategórii D1 odoberajúci elektrinu od ZSE Energia, najviac odberatelia z kategórii D3 odberajúci elektrinu od Východoslovenskej energetiky. V priemere sa domácnostiam odoberajúcim elektrinu od západoslovenských energetikov zvýšia ceny elektriny o 6,62 percenta, od stredoslovenských energetikov o 6,63 percenta a od východoslovenských energetikov o 7,38 percenta.
Plyn môže byť drahší o viac ako päť eur. Domácnosti sa musia pripraviť aj na zvyšovanie cien plynu. Ako uviedol Jahnátek, v priemere sa ceny plynu od nového roku zvýšia o 5,67 percenta. Domácnosti si tak v závislosti od kategórie odberu a od toho, od koho odoberajú plyn, priplatia mesačne od 91 centov do 5,31 eura. Regulátor rozhodol aj o zvyšovaní cien tepla. Maximálne ceny tepla sa od budúceho roku zvýšia v priemere o 4,7 percenta. Domácnosti si tak za teplo priplatia zhruba 1,85 eura za mesiac. „Teplo zdražie najmä pre rast cien plynu prostredníctvom ktorého teplári vyrábajú teplo a rast cien elektriny, ktorú potrebujú pre svoju prevádzku,“ dodal Jahnátek. Domácnosti si v budúcom roku priplatia aj za vodné a stočné. Regulátor rozhodol o tom, že vodné a stočné sa zvýši v priemere o 1,7 percenta. „Pre trojčlennú rodinu znamená nárast výdavkov asi o 30 centov mesačne,“ konštatoval Jahnátek.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zákon o verejnom obstarávaní vetovaný prezidentom je schválený
5. 12. 2018
Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2019, bola opätovne schválená 27. 11. 2018.
Cieľom právnej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Zavádza sa koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Ustanovuje sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
VšZP sa ozdravuje, najdrahšia prepoisťovacia kampaň ale neuspela
5. 12. 2018
Poisťovňa je v strate približne 70 miliónov. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo vypočul generálnu riaditeľku Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Ľubicu Hlinkovú. Tá v utorok pred poslancami uviedla, v akom ekonomickom stave sa VšZP nachádza a tiež, aké kroky doteraz nová šéfka štátnej zdravotnej poisťovne podnikla a mieni podniknúť. Ušetrené milióny.
Podľa Hlinkovej poisťovňa za rok 2018 efektívne využila možnosť centrálneho nákupu. Vďaka nemu ušetrila takmer 20 miliónov eur, ktoré sa podľa šéfky VšZP vrátia "naspäť do systému". "Po nástupe na post generálnej riaditeľky som dala urobiť audity. Jeden audit bol ekonomický a štandardne plánovaný. Ďalší sa týkal procesov v inštitúcii v spolupráci s Úradom vlády SR a Ministerstvom financií SR," vysvetlila Hlinková s tým, že ich výsledky by mali byť známe do konca roka. Najdrahšia kampaň neuspela. Šéfka štátnej zdravotnej poisťovne skonštatovala, že marketingová kampaň v rámci prepoisťovania nebola úspešná, pretože hoci "historicky finančne vyšla poisťovňu najviac", práve tento rok jej odišlo do dvoch súkromných zdravotných poisťovní aj najviac klientov. "Z tohto dôvodu som zastavila niektoré tendre, ktoré boli na nákup mediálnej kampane, a to z toho dôvodu, že si musíme doma upratať a určiť si, ako chceme k našim poistencom hovoriť," priblížila Hlinková. Myslí si, že prihovárať sa k poistencom môže VšZP tak, že bude viac informovať verejnosť o tom, čo poisťovňa robí, akú kvalitu pacientom poskytuje, aké novinky pre nich má a čím sa líši od dvoch súkromných zdravotných poisťovní. Hlinková "urobila poriadok" napríklad aj v tendri na nákup automobilov, ktorý nateraz pozastavila. Pozrela sa aj na poskytovanie informaticko-technologických služieb poisťovni. "Vyzvala som nášho partnera na to, že ideme jednak znižovať hodiny práce, pretože som si pozrela, aké hodiny práce sú v okolitých firmách a ako sa štandardne účtuje," informovala. Na pár klikov. Hlinková apelovala na to, že v čase informatizácie je elektronizácia potrebná, pretože chce sledovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. "Na pár 'klikov' chceme vedieť o poskytovateľovi, ako nám lieči pacienta, ako ho vyšetruje, ako dlho je v liečbe a koľko nás pacient stál, a vyhodnocovať to v rámci celoslovenskej úrovne," spresnila. Riaditeľka VšZP podotkla, že "sú komodity, v ktorých vie poisťovňa naštartovať efektivitu". "Tým, že centrálny nákup sa nám javí ako efektívny nástroj, rozšírili by sme komoditu aj o zoznam špeciálnych zdravotníckych materiálov s tým, že sme požiadali ministerstvo zdravotníctva, aby zmenilo vyhlášku o tom, ktoré lieky a zdravotnícke pomôcky môže poisťovňa nakupovať," pokračovala Hlinková. Portfólio by chcela VšZP rozšíriť o centrálne nákupy produktov. Možnosť, ako ušetriť, vidí Hlinková aj v revíziách a konsolidácii pobočkových sietí a produktivite samotných zamestnancov. Poslanci sa pýtali aj na aktuálny stav rozpočtu VšZP. Hlinková povedala, že poisťovňa si ešte stále nesie dlh vo výške 193 miliónov eur. V budúcnosti však predpokladá kladný výsledok.
Poisťovňa sa ozdravuje. Podľa jej slov do 30. novembra 2018 poisťovňa bola "v približnom pluse 110 miliónov eur". "V súčasnej situácii musím konštatovať, že organizácia je ozdravená," uviedla. Napriek tomu VšZP je v strate približne vo výške 70 miliónov. Pracovné stretnutie členov výboru s generálnou riaditeľkou VšZP sa nezaobišlo bez zhodnotenia sporu VšZP so Zväzom ambulantných poskytovateľov (ZAP). O podmienkach zmlúv, na ktorých sa obe strany ešte stále nedohodli, by mali rokovať ešte v utorok.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Úloha politických strán od januára 2019
3. 12. 2018
Politické strany v demokratickom právnom štáte napĺňajú významnú úlohu sprostredkovateľa medzi štátom a obyvateľmi (občanmi) štátu.
Prostredníctvom súťaže politických síl štát získava demokratickú legitimitu, z kandidátov nominovaných politickými stranami sa obsadzujú verejné funkcie a pod. Členstvo v politickej strane nie je aktom verejnej moci, ale slobodného rozhodnutia jednotlivcov, nemajú verejnoprávny štatút a požívajú preto ochranu, ktorá vyplýva zo základných práv a slobôd, v rozsahu, ktorý sa vzťahuje aj na právnické osoby. Ústavno-právny princíp slobody politickej strany nie je ale možné považovať za neobmedzený a neobmedziteľný. Ústavnoprávnu požiadavku oddelenosti politických strán od štátu je potrebné vnímať aj z opačného hľadiska, keď táto požiadavka slúži na obranu štátu pred svojvôľou politických strán (napr. pred prílišným a nežiaducim prepojením politickej strany a štátu (štátostrana), antisystémovou stranou, snahou o uzurpáciou moci nedemokratickou cestou a pod.). Politické strany tak majú byť konštituované na základe a v rámci demokratického právneho štátu, ktorého princípy a pravidlá zaväzujú nie len štát, ale aj samotné politické strany, a to tak v rámci vonkajšieho politického boja ako aj v rámci svojej vnútornej činnosti. Napriek tej skutočnosti, že Ústava SR neobsahuje požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany (na rozdiel napr. od ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi), je možné bez akejkoľvek pochybnosti požadovať, aby vnútorné procesy v politickej strane rešpektovali pravidlá a princípy demokratického právneho štátu, vzťahujúce sa k verejnoprávnej korporácii. Z uvedeného dôvodu má mať Ministerstvo vnútra SR možnosť, pred rozhodnutím o registrácii, povolení činnosti politickej strany, oboznámiť sa s vnútornými pravidlami, ktoré nesmú ohrozovať princípy a pravidlá demokratického právneho štátu.