Náklady verejnej správy na energie by mohli vzrásť trojnásobne
17. 10. 2022
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. Zatiaľ čo v minulom roku dosiahli náklady subjektov verejnej správy na energie 544 miliónov eur, čo je približne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2023 môžu ich výdavky na energie vzrásť trojnásobne na úroveň viac ako 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 percenta HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
nalytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 percenta HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 percent.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 percent. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Milión eur pre jeden z najmenej rozvinutých okresov
4. 10. 2018
Vláda pod vedením Petra Pellegriniho (Smer-SD) rozdelila počas svojho utorkového výjazdového rokovania v obci Ploské v okrese Košice-okolie milión eur. Ide o prostriedky z rozpočtovej rezervy pre okres Košice-okolie, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy.
"Vláda rozdelila tak, ako to robí vždy, milión eur, aby odľahčila rozpočty jednotlivých obcí z tohto regiónu, aby sa tak mohli venovať zo svojich rozpočtov iným prioritám. Samozrejme, primárne prevažujú rekonštrukcie obecných budov, obecného majetku, rekonštrukcie cestnej infraštruktúry, teda všetko veci, ktoré by mali zvýšiť kvalitu života občanov v tomto regióne," uviedol Pellegrini. Najviac financií, a to po 50.000 eur, má ísť na výstavbu detského ihriska v obci Čaňa, rekonštrukciu miestnych komunikácií v obciach Háj a Perín-Chym a rekonštrukciu obecných bytov v Turni nad Bodvou. Obec Košické Olšany dostane na výstavbu chodníka od križovatky smerom na Rozhanovce 40-tisíc eur. Na dostavbu domu smútku a vybudovanie oddychovej zóny v ústí Zádielskej doliny vláda schválila obci Zádiel 20-tisíc eur a mesto Medzev získalo na vybudovanie priestoru pre aktívne stretávanie generácií na Sídlisku Mladosť 32-tisíc eur.
Zanedbávanie letectva nás oberá o milióny
3. 10. 2018
Minimálne sto miliónov eur ročne má Slovensko stáť ignorovanie dlhodobej stratégie leteckej dopravy. Dlhé roky ju totiž nemáme spracovanú a rezort dopravy podľa Antonína Kazdu, profesora Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity, tomuto problému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Dôsledkom toho na Slovensko nelieta dostatok medzinárodných liniek v porovnaní s inými štátmi a je preto menej zaujímavé pre zahraničných turistov. „Ak by sme únik 3,7 milióna cestujúcich v porovnaní s Českom skúsili vyjadriť finančne a použili hodnoty dvanásť eur za cestujúceho, poplatok za parkovanie pri priemernej štvordňovej ceste deväť eur a útratu na letisku štyri eurá, došlo za minulý rok zo Slovenska k ,úniku‘ približne 118-tisíc eur len za jeden rok,“ tvrdí Kazda. Ministerstvo dopravy sa však bráni. „Každé letisko má svoju špecifickú situáciu a štát nie je vo všetkých majoritným akcionárom. Znamená to, že je to úloha aj pre samosprávy, ako podporiť a rozvíjať leteckú dopravu v regiónoch,“ upozorňuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Slováci sa rekordne zadlžujú
2. 10. 2018
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol vhodný rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 percenta. Dlhy vo svete stúpli o šesť percent.
Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sa Slováci stali unikátom, keď ich dlhy prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá skúmala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. "Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu," konštatuje hlavný ekonóm poisťovne Michael Heise. Slabou stránkou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie, ako je priemer v regióne. Minulý rok ich dlhy stúpli o 10,3 percenta, každý Slovák tak v priemere dlžil 6792 eur, kým priemer regiónu je 4564 eur.
Slovenskí podnikatelia sú nespokojní s hospodárskou politikou
1. 10. 2018
Dôsledky nezodpovednej politiky údajne pociťujú podnikatelia dennodenne. Potrebu vyslať jednoznačný signál vláde aj politickej reprezentácii o zásadnej nespokojnosti s dlhoročne zlou hospodárskou politikou, nekvalitou politického rozhodovania, ako aj absenciou reálnej zodpovednosti za jeho dôsledky vyjadrili vo štvrtok na rokovaní v Bratislave členovia Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
Ako uviedol prezident ZPS Ján Oravec, dôsledky nezodpovednej politiky pociťujú podnikatelia dennodenne v podobe záplavy právnych noriem, ktoré obmedzujú ich podnikateľskú slobodu a aktivity. Alena Sabelová, generálna riaditeľka sekcie riadenia investícií, a Kvetoslav Kmec, riaditeľ odboru strategického plánovania Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, informovali o príprave stratégie hospodárskej politiky vlády do roku 2030, na ktorej, ako zdôraznili, sa zúčastňuje množstvo odborníkov zo všetkých oblastí. V diskusii o aktuálnom návrhu Národného investičného plánu SR na roky 2018 - 2030 prezentovali podnikatelia vlastný pohľad na kľúčové problémy slovenskej ekonomiky, ktorými sú nekvalita verejného sektora a často likvidačná hospodárska politika vlády, pričom privítali snahu o presadenie dlhodobého uvažovania, ktorá v slovenskej hospodárskej politike meniacej sa aj niekoľkokrát ročne doteraz chýbala. Zúčastnení sa dohodli na pokračovaní vzájomného dialógu, podnikatelia svoj pozičný dokument predložia písomne a Sabelová prisľúbila prítomným, že vláda zapracuje maximum ich podnetov do svojich strategických dokumentov. Generálna rada ZPS prerokovala aj organizačné zabezpečenie snemu ZPS pripravovaného na 8. 11. 2018, v rámci ktorého zorganizuje konferenciu k 100. výročiu vzniku Československa na tému Baťa: geniálny podnikateľ a sociálny inovátor.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)