Náklady verejnej správy na energie by mohli vzrásť trojnásobne
17. 10. 2022
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. Zatiaľ čo v minulom roku dosiahli náklady subjektov verejnej správy na energie 544 miliónov eur, čo je približne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2023 môžu ich výdavky na energie vzrásť trojnásobne na úroveň viac ako 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 percenta HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
nalytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 percenta HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 percent.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 percent. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Kritická infraštruktúra
16. 2. 2021
Zákon o kritickej infraštruktúre (zákon č. 45/2011 Z. z.) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru.
Implementácia zmien a doplnení zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).
Štát má na základe zákona prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale zákon ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Novela zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.
K
Inflácia na Slovensku prudko klesla
15. 2. 2021
Inflácia v prvom mesiaci tohto roka prudko klesla na 0,7 percenta, stiahli ju medziročne nižšie ceny energií a potravín. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
Januárová inflácia na úrovni 0,7 percenta je najnižšia hodnota od januára 2017.
V porovnaní s decembrom 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,3 percenta.
"Zvyčajný januárový nástup vyšších cien sa tento rok dotkol len menšej časti tovarov ako zvyčajne v januári, tlmiaci účinok na ceny okrem iného malo zníženie dopytu spojené s opatreniami voči šíreniu pandémie ochorenia COVID-19," okomentovali štatistici.
Medzimesačný vývoj cien - v porovnaní s decembrom 2020 - najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien v odbore pošty a spoje, kde cenový rast potiahli zvýšené ceny telefónnych služieb o 7,7 percenta. Výrazný vplyv malo tiež zvýšenie cien v odbore doprava, a to najmä rast cien v zložkách dopravné prostriedky o 5,1 percenta a pohonné látky o 2,9 percenta.
Súčasne výslednú hodnotu medzimesačnej inflácie ovplyvnil aj rast cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 percenta, a to najmä výraznejší rast cien pri nealkoholických nápojoch.
V konkrétnych zložkách sa zvýšili ceny ovocia o 3,4 percenta, zeleniny (vrátane zemiakov) o 2,2 percenta, chleba a obilnín o 0,8 percenta a ceny minerálok a ovocných štiav o 3,8 percenta.
Tlmiaci účinok voči rastu cien prinieslo zníženie cien v podielovo najvýznamnejšej zložke - v cenách za bývanie a energie, ktoré v súhrne klesli o 1,8 percenta.
"Je to dôsledok zníženia regulovaných cien za oblasť sieťových odvetví prijatých pre rok 2021. Najvýraznejší vplyv mali nižšie ceny v podskupinách – plyn o 9,6 percenta a elektrina o 4,3 percenta," spresnili štatistici.
Ako zhrnuli štatistici, index spotrebiteľských cien sa v januári 2021 oproti decembru 2020 zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,3 percenta, v domácnostiach dôchodcov o 0,1 percenta, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,2 percenta.
V
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
12. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
10. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V