Murphy radí
Murphyho rady
Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.
Ak vás niekto upozorní, že sa určitá vec kazí, nemá zmysel meniť vec. Treba sa zbaviť donášača. Vymeniť ľudí je predsa oveľa ľahšie, ako vymeniť vec.
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho zákonník
Čo sa v živote podarí, o chvíľu sa obráti naruby.
Všetko, čo sa v manželstve povedalo, bude raz použité proti vám.
Ak sa už raz niečo pokazilo, všetky pokusy o opravu to ešte viac pokazia.
(Murphyho zrnká II)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)