Murphy radí
Ja nič, to Murphy
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy v parlamente
Zákon zachovania miery: Počet politikov ku korytu sa tlačiacich je rovný počtu politikov od koryta odstavených.
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
(Murphyho zákonník)