Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.

Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.

Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.

Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.