Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku

11. 7. 2023 Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií. Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Ropy je veľa, nemá ju kto kupovať

5. 3. 2009 Ropné tankery ešte pred rokom brázdili more sem a tam. Teraz sa pohupujú na pobreží a posádky natierajú paluby. Sú plné čierneho zlata, ale nemajú kam plávať.


Stalo sa to, čo nikto nečakal. Dopyt po rope prudko klesá, obchodníci ju majú nakúpenú, ale nechcú predávať, pretože cena je príliš nízka. Preto vyčkávajú. Túto hru so zásobami obchodníci hrávajú bežne. Lenže teraz sa ceny ropy prepadávajú až príliš rýchlo. Okrem toho  uloženie nákladu v tankeri nie je lacná záležitosť. Zarábajú na ňom lodiari, ktorí od minulého roka už zdvihli poplatky trikrát a teraz si účtujú 75 000 dolárov (59 497,50 €) na loď a deň.
Analytici ako vždy ponúkajú dva scenáre, čo sa bude diať ďalej. Podľa prvého by producenti mohli zastaviť ťažbu a nechať trh vyhladovať. Podľa druhého naopak trh poslať ku dnu tak, že tí, ktorí majú priveľké zásoby, už nebudú môcť čakať dlhšie a začnú predávať pod cenu. Pravdepodobnejší je druhý scenár, pretože zima sa končí a ropa či plyn na vykurovanie nie sú potrebné. V dôsledku krízy zároveň klesla aj spotreba pohonných hmôt.


(Zdroj: ČAS)

Šrotovné bude maximálne 2 000 €

4. 3. 2009 Vláda rozhodla, že minimálna výška príspevku na nákup nového automobilu pri zošrotovaní starého, teda takzvané šrotovné, by predstavovala 1 000 €. Ak by sa však predajca rozhodol spolupodieľať ďalšími 500 eurami, štát by pridal ešte 500 €.


Celkovo by tak mohol kupujúci s participáciou predajcu získať po zošrotovaní svojho starého auta nové so zľavou 2 000 €. Maximálna cena automobilu, ktorý si  s podporou štátu alebo aj predajcu možno vrátane DPH takto zaobstarať je stanovená na 25 000 €.
Šrotovné by sa do praxe mohlo podľa ministra Jahnátka uviesť už na budúci týždeň. Nové opatrenie o šrotovnom bude súčasťou dodatku k výnosu ministerstva hospodárstva o dotáciách.
Kupujúci by mali o sumu šrotovného platiť menej, predajcovia si preplatenie budú uplatňovať na ministerstve hospodárstva.
Na šrotovné vláda vyčlenila 33 miliónov €. Podpora pri kúpe nového auta a zošrotovaní starého by sa mala vyplácať do vyčerpania tejto sumy.
 


 
(Zdroj: HNONLINE)

Bezcenné akcie z kupónky možno previesť na Fond národného majetku

4. 3. 2009 Majitelia, ktorí už nemajú záujem o akcie z kupónovej privatizácie, ich budú môcť previesť na Fond národného majetku SR FNM).
FNM  zároveň bude môcť spätne vysporiadať záväzky spojené s evidenciou týchto cenných papierov v Centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP). Na úprave príslušnej legislatívy, ktorá umožní akcionárom zbaviť sa často už bezcenných akcií, sa zhodla vláda.
Cieľom novely zákona o cenných papieroch a investičných službách rezort financií chce umožniť, aby mohli fyzické osoby previesť cenné papiere, o ktoré nemajú záujem na FNM. Ten  by zároveň mal zo zákona možnosť vysporiadať záväzky spojené s evidenciu týchto cenných papierov za obdobie bezprostredne predchádzajúce ich prevodu na fond.
Podľa novely CDCP bude musieť majiteľom akcií minimálne raz ročne zasielať výpis z ich účtov. Vláda zmenou legislatívy zareagovala na skutočnosť, že viacerí majitelia akcií dostali v tomto roku faktúry na zaplatenie poplatkov za vedenie účtov v centrálnom depozitári, hoci vlastnia už bezcenné akcie. Podľa ministerstva financií faktúru na zaplatenie poplatkov dostali aj takí majitelia, ktorí doteraz neplatili žiadne poplatky a často ani  nevedia, aké cenné papiere majú vedené na svojich účtoch. Vláda  schválila aj návrh na skrátené legislatívne konanie o spomínanej novele, ktorá by sa mala stať účinná  dňom vyhlásenia.
S cieľom zrýchliť a zjednodušiť tok informácií medzi Obchodným registrom a centrálnym depozitárom napríklad v prípade zaniknutých spoločností vláda schválila aj novelu zákona o Obchodnom registri. Na základe tejto novely databázu Obchodného registra bude môcť zdieľať aj centrálny depozitár. To mu umožní  z vlastnej iniciatívy vykonať potrebné kroky vo svojej evidencii napríklad pri výmaze emitenta cenných papierov pri jeho zániku zo svojho registra. Centrálny depozitár následne bude môcť aj zrušiť cenné papiere zaniknutej spoločnosti na účtoch majiteľov.
Od  marca 2006 je jediným vlastníkom CDCP Burza cenných papierov v Bratislave, ktorú kontroluje Fond národného majetku SR.
(Zdroj: PRAVDA)

Štátny rozpočet nejde podľa plánu

3. 3. 2009 Vo februári bolo na účtoch 1,41 miliardy €, kým vlani v rovnakom období to bolo takmer o 300 miliónov € viac.
Pod túto bilanciu sa podpísal najmä výpadok daňových príjmov.  Pre globálnu krízu firmy nemajú zákazky, nenakupujú suroviny, nevyrábajú. Štátu teda odvádzajú menej. Oproti vlaňajšiemu februáru sa takmer o polovicu prepadol aj príjem z dane z pridanej hodnoty.
Vláda chce na deficit siahnuť až potom, čo vyčerpá všetky možnosti úspor.  Zatiaľ nie je jasné, ako štát pokryje chýbajúce daňové príjmy pre spomaľujúcu sa ekonomiku.
(Zdroj: HNONLINE)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Ingrida
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner