Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov viac než zdvojnásobil tržby
15. 3. 2023
Firma Thermo/Solar Žiar v súčasnosti disponuje výrobnou kapacitou na úrovni 300-tisíc m2 kolektorov ročne. V roku 2022 zvýšila stav zamestnancov v žiarskom závode o pätinu na asi 60. Medziročný nárast tržieb o 118 percent na 6,05 milióna eur zaznamenal vlani najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov Thermo/Solar Žiar so sídlom v Žiari nad Hronom. Ide o najvyšší rast v histórii firmy, za ktorý vďačí súčasnej popularite OZE na trhoch doma i v zahraničí.
"Okrem najdôležitejšieho domáceho trhu, podporovaného poukážkami na OZE, sme v minulom roku produkciu umiestnili na tradičných trhoch, ako Rakúsko, Nemecko, Česko, Maďarsko. Darilo sa nám aj v Belgicku, Švajčiarsku, Holandsku, Francúzsku, Portugalsku či východných krajinách, ako sú Litva, Lotyšsko, Slovinsko, Rumunsko. Enormný dopyt po energii zo slnka sme pocítili najmä vo Francúzsku," okomentoval situáciu riaditeľ spoločnosti Thermo/Solar Alfréd Gottas. V roku 2023 žiarsky výrobca priamo exportoval do 19 krajín sveta.
Od januára vznikla vo firme nová divízia Biomasa, zameraná na výrobu kompaktných tepelných čerpadiel, konštrukcií pre FV panely a v rámci skupiny Hargassner aj na niektoré súčiastky pre kotly vrátane elektrorozvádzačov. Firma v súčasnosti disponuje výrobnou kapacitou na úrovni 300-tisíc m2 kolektorov ročne. V roku 2022 už zvýšili stav zamestnancov v žiarskom závode o pätinu na asi 60 a v pláne je rozsiahle zvýšenie výroby a jej diverzifikácia. Firma vlastní pozemky v okolí súčasnej prevádzky, kde v priebehu nasledujúcich rokov rozšíri výrobu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko sa stabilizuje
10. 9. 2009
Prijatie eura zabránilo zníženiu jeho ratingu a pomohlo ochrániť Slovensko pred externými finančnými rizikami. Agentúra Fitch potvrdila 7. mája rating dlhodobých záväzkov Slovenska na úrovni A+, čo je piaty najvyšší stupeň v rámci hodnotiacej škály agentúry. Výhľad ratingu je stabilný a SR má spoločne s Českou republikou najvyšší rating v rámci východnej Európy.
Slovensko má stále dostatok priestoru aj na to, aby financovanie rozpočtového schodku neohrozilo jeho rating. Na konci roka 2008 predstavoval verejný dlh Slovenska približne 28 % HDP, pričom priemerný verejný dlh krajín s ratingom na úrovni A dosahuje 39 % HDP.
V 2. štvrťroku sa slovenská ekonomika dostala z recesie. V porovnaní s 1. kvartálom sa HDP zvýšil o 2,2 %. Podľa Renwicka má teda ekonomika SR to najhoršie už za sebou. Jej tohtoročný pokles bude nižší než vládou plánovaných 6,2 %. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Štát môže prevziať záruky na financovanie diaľnic
10. 9. 2009
Parlament odsúhlasil návrhy noviel zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ako aj zákona o Štátnej pokladnici a ďalších zákonov. Novely, ktoré budú platiť od októbra, by mali umožniť koncesionárovi na účely financovania výstavby diaľnice D1 poskytnúť štátnu záruku za úver od Európskej investičnej banky (EIB).
Európska investičná banka konzorciu, ktoré má zabezpečiť výstavbu diaľnice v rámci prvého balíka, poskytne časť prostriedkov vo výške jednej miliardy eur. Vzhľadom na to, že koncesionár musí tento úver zabezpečiť do výšky 800 mil. € zodpovedajúcou zárukou, ktorú je vzhľadom na súčasnú finančnú krízu prakticky nemožné získať u komerčných bánk, predstavuje poskytnutie štátnej záruky do takejto výšky jediné schodné riešenie, ako vytvoriť pre štát a víťazné konzorcium priestor na finančné uzavretie PPP projektu.
V päťstovke TOP firiem strednej a východnej Európy je 24 firiem zo Slovenska
10. 9. 2009
V krajinách strednej a východnej Európy rezonovala počas hospodárskeho roka 2008 neistota z dosahov krízy, oslabovanie meny mnohých krajín a stagnujúci alebo klesajúci dopyt.
Napriek nepriaznivému vývoju na svetových trhoch, najmä v druhej polovici roka, objem tržieb 500 najväčších spoločností v regióne dosiahol v roku 2008 takmer 670 miliárd €. To predstavovalo medziročný nárast o 16 %, oproti nárastu v roku 2007, ktorý bol o percento menší.
Poradenská a audítorská spoločnosť Deloitte už po tretí rok zostavila rebríček 500 najväčších spoločností strednej a východnej Európy. Rebríček zahrnuje údaje o firmách z 18 krajín regiónu zoradených podľa konsolidovaných tržieb.
Pod nárast tržieb v roku 2008 sa na rozdiel od minulého roka významne podpísali spoločnosti na prvých sto miestach rebríčka. Ich sumárny rast tržieb predstavoval 19 %. Išlo najmä o zástupcov energetického a spotrebného priemyslu.
Utlmenie dynamického rastu z posledných rokov sa prejavilo naplno v automobilovom priemysle. Kým kombinované tržby týchto spoločností medzi rokmi 2005 a 2007 rástli priemerne 33 % ročne, v minulom roku medziročný rast predstavoval iba približne 9 %. sa Pod pokles rastu sa okrem ukončenia nábehových fáz výroby a stabilizácie produkcie dcérskych spoločností zahraničných automobiliek v strednej Európe podpísal aj minuloročný znížený dopyt po produktoch na zahraničných trhoch.
Zo Slovenska sa do tohto rebríčka dostalo 24 spoločností, ktoré spolu vygenerovali tržby vo výške 36 miliárd €. Z hľadiska sektorového rozdelenia mali na týchto tržbách už tradične najväčší podiel automobilový priemysel a spracovatelia ropy a plynu.
Najväčšou slovenskou spoločnosťou aj v roku 2008 zostáva bratislavská automobilka Volkswagenu, ktorá sa v celkovom rebríčku umiestnila na 11. mieste. Darilo sa aj spoločnosti Kia Motors Slovakia, ktorá sa umiestnila na 73. mieste. Automobilka PSA Peugeot Citroën obsadila 98. miesto.
Druhá najväčšia slovenská firma Slovnaft obsadila 23. miesto. Ťahúň slovenskej ekonomiky v oblasti elektrotechnického priemyslu Samsung obsadil 34. miesto a Sony 132. miesto.
S majoritnou účasťou slovenského súkromného kapitálu sa v rebríčku umiestnila iba jediná firma, a to Železiarne Podbrezová, ktoré sa dostali na 362. miesto.
Zlučovanie zdravotných poisťovní
9. 9. 2009
K spojeniu dvoch štátnych poisťovní VšZP a SZP do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo prísť formou zlúčenia. Spojenie plánujú aj dve súkromné poisťovne Dôvera a Apollo.
Ministerstvo financií SR je ochotné podporiť finančnou injekciou Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) formou navýšenia základného imania. Uvedené prostriedky umožnia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na súčasnej úrovni. Financie majú slúžiť ako ekonomicky preventívne opatrenia pri výpade zdrojov verejného zdravotného poistenie. Všetky prostriedky vložené do zvýšenia základného imania pôjdu na liečenie pacientov.
K spojeniu štátnych poisťovní VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo prísť formou zlúčenia, a to k 1. januára budúceho roka. Ukončenie konsolidácie je naplánované na záver roka 2011. Podľa projektu bude jediným akcionárom nástupníckej poisťovne Slovenská republika, jej akcionárske práva bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva.
Spojenie plánujú aj dve súkromné poisťovne Dôvera a Apollo. Toto spojenie je podmienené súhlasom Protimonopolného úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vďaka tomuto zlúčeniu by sa malo ušetriť viac ako 17 % prevádzkových nákladov.