Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Manželstvo a rodina
Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.
Ak nezmeníte smer, môžete skončiť, kam ste si namierili.
Muž nemôže mať všetko - aj teplú večeru, aj vernú manželku.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony sexu
Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.
Posteľ v živote človeka plní svoju skutočnú funkciu len počas krátkeho obdobie. Toto treba mať na pamäti a využiť ten kus nábytku naplno, ako sa len, respektíve kým sa len dá.
Je výhodnejšie byť krásna ako rozumná, pretože priemernému mužovi to lepšie vidí, ako myslí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)