Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

Ranné vtáča pochytá viac červíkov. Ranný červík bude zjedený.

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.