Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.

Aj to najväčšie zlo má svoj malý začiatok, nad ktorým vždy pohŕdavo mávnete rukou.

Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

Vývoj neznamená, že nesprávnu teóriu vystrieda správna, ale že ju vystrieda taká, ktorej nesprávnosť je menej očividná.