Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čo bolo na počiatku?
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
(Murphyho zákonník)
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Život je smiešny
Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“
Do očnej optiky vošiel zákazník. „Potrebujete okuliare s deviatimi dioptriami,“ povie optik. „Ako viete, že som krátkozraký?“ „Vošli ste cez výklad, nie cez dvere!“
Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“
(Myšlienky bez cla)