Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Ak nejaká myšlienka úspešne prejde cez všetky schvaľovacie komisie, tak sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

V každom súbore dát chýba práve ten údaj, bez ktorého sa nedá rozhodnúť.

Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.