Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“

Nikdy nie je tak zle, aby zajtra nemohlo byť horšie.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.