Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“? Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.

Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.

Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.

Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.

Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.

Pani podala žiadosť o rozvod. Na pojednávaní sa sudca pýta: „Môžete uviesť dôvod na rozvod?“ „Manžel vždy číta detektívky prvý a zakaždým na prvú stranu napíše meno vraha!“

Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.