Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Ak sa už raz niečo pokazilo, všetky pokusy o opravu to ešte viac pokazia.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.

Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.

S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.