Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur
28. 3. 2023
V súčasnosti je na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom 3 megawattov. Členovia SAPI v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1116 megawattov (MW), z toho pri projektoch s výkonom 509 MW podali už aj zámer pre posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale samozrejme sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami.
Slovensko na poslednej priečke
V prípade ich dokončenia, ktoré by urýchlilo odstránenie stále existujúcich legislatívnych bariér, by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností. Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v EÚ vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás.
Susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny ekologickú výrobu elektriny z vetra intenzívne rozvíjali v čase, kedy sa v SR veterné elektrárne nestavali.
Viaceré projekty počítajú aj s využívaním batériových úložísk či tzv. Power-to-X riešeniami (zmena vyrobenej elektriny na vodík, či na syntetické palivá). Práve spomínané riešenia umožňujú optimálne využitie vyrobenej zelenej elektriny v čase, kedy je najviac potrebná...
J
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenská ekonomika sa podľa OECD spomalí
23. 5. 2019
Nezamestnanosť by mala naďalej klesať, ukazuje najnovšia správa. Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) spomaľuje. Vyplýva to z najnovšej prognózy, ktorú organizácia zverejnila v utorok na svojej internetovej stránke. Podľa nej slovenské hospodárstvo sa v tomto roku zväčší o 3,5 percenta po vlaňajšom raste o 4,1 percenta.
V budúcom roku by slovenský hrubý domáci produkt mal posilniť ešte menej, a to o 3,4 percenta. Vo februári OECD pritom predpovedala, že hospodársky rast Slovenska sa v tomto roku zrýchli oproti vlaňajšku o 0,2 percentuálneho bodu na 4,3 percenta. Najnovšia predikcia organizácie však napriek spomaleniu ekonomiky predpokladá ďalší pokles nezamestnanosti na Slovensku z vlaňajšej úrovne 6,5 percenta na 5,8 percenta v tomto roku a 5,4 percenta v roku 2020. Spotrebiteľské ceny v SR by podľa OECD mali v tomto roku stúpnuť o 2,6 percenta a budúcoročná inflácia by mala byť vo výške 2,7 percenta.
Aj globálna ekonomika podľa OECD v tomto roku posilní menej ako vlani. Podľa najnovšej prognózy organizácie svetové hospodárstvo sa v roku 2019 zväčší o 3,2 percenta a v budúcom roku o 3,4 percenta. Vlani globálna ekonomika posilnila o 3,5 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Energie na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ zdraželi menej
23. 5. 2019
Štatistici z Bruselu porovnávali ceny elektriny a plynu. Medziročný rast cien elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku v druhej polovici vlaňajška bol miernejší v porovnaní s priemerom za celú Európsku úniu. Elektrina na Slovensku v druhej polovici roku 2018 medziročne v priemere zdražela o 1,4 percenta na 14,60 eura za 100 kWh, pričom v rámci celej EÚ bol rast v priemere o 3,5 percenta na 21,10 eura za 100 kWh.
Cena plynu na Slovensku v priemere stúpla o 3,1 percenta na 4,60 eura za 100 kWh. Rast v rámci celej EÚ bol o 5,7 percenta na 6,70 eura za 100 kWh. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Najviac elektrina pre domácnosti v národných menách zdražela na Cypre, v Španielsku a v Holandsku. Elektrina pre domácnosti zlacnela iba v štyroch krajinách EÚ, a to v Lotyšsku, Poľsku, Nemecku a v Litve. Pri vyjadrení v eurách mali v druhej polovici roku 2018 najlacnejšiu elektrinu domácnosti v Bulharsku (v priemere 10,10 eura za 100 kWh), Litve (11 eur) a Maďarsku (11,20 eura). Najviac za elektrinu platili domácnosti v Dánsku (31,20 eura), Nemecku (30 eur) a v Belgicku (29,40 eura).
Plyn pre domácnosti v národných menách v druhom polroku 2018 medziročne najviac zdražel v Írsku, Bulharsku a Švédsku a zlacnel v Chorvátsku, Portugalsku, Maďarsku a Nemecku. Pri vyjadrení v eurách mali najlacnejší plyn v Maďarsku a Rumunsku (zhodne 3,50 eura za 100 kWh) a v Chorvátsku (3,60 eura). Najdrahší plyn pre domácnosti bol vo Švédsku (12,20 eura), Taliansku (9,50 eura) a Dánsku (9,10 eura).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenská ekonomika porastie o 3,7 percenta, odhaduje rozpočtová rada
23. 5. 2019
Rozpočtová rada zverejnila krátkodobú prognózu. Slovenská ekonomika porastie v druhom štvrťroku medziročne o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a za celý rok 2019 potom o 3,8 percenta HDP. Vyplýva to z májovej krátkodobej prognózy ekonomiky, ktorú v pondelok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na sociálnych sieťach. Prognóza zároveň upozorňuje na riziká rastu, ktorými sú najmä slabší vývoz a nenaplnené predpoklady zrýchľujúcej sa spotreby domácností.
HDP by podľa prognózy mal vzrásť medziročne o 3,7 percenta aj v treťom štvrťroku. "Odhad na celý rok 2019 je na úrovni 3,8 percenta medziročne, čo predstavuje voči pôvodnej prognóze výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP) z februára 2019 pri úrovni štyri percentá negatívne riziko vo výške 0,2 percentuálneho bodu HDP," uviedla RRZ. Za prvý štvrťrok slovenská ekonomika podľa Štatistického úradu SR vzrástla medziročne rovnako o 3,7 percenta. Posledné štvrťroky zaostali za očakávaniami. Kancelária RRZ upozornila na to, že rast HDP bol za posledné štvrťroky pod očakávaniami prognózy VpMP z dôvodu nižšej úrovne čistého vývozu z konca roku 2018. Najväčšie riziko na druhý štvrťrok 2019 vidí RRZ v zahraničnom obchode najmä pre nižšie vývozy. "Spomaľovanie vývozu potvrdzovali i tvrdé dáta o odpracovaných hodinách, mesačnom vývoze tovarov a zahraničnom dopyte našich významných obchodných partnerov," spresnila RRZ v prognóze. Spotrebitelia menia náladu. Zmiešané signály okolo spotrebnej aktivity poskytli posledné mesačné údaje na odhad spotreby domácností. Zatiaľ čo sentiment spotrebiteľov vykazoval prudké výkyvy, z pohľadu maloobchodníkov sa očakávania objednávok mierne zhoršovali. Modelové odhady medzikvartálneho rastu spotreby domácností na druhý štvrťrok sa zhoršili z 0,91 percenta na 0,78 percenta, čo je však stále medziročný rast o tri percentá. Pozitívom vo vzťahu k rastu HDP môže byť spotreba verejnej správy, ktorá by mohla rásť rýchlejšie, ako predpokladali pôvodné prognózy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na havarijné úseky pôjdu milióny
22. 5. 2019
Cesta z Nitry do Zlatých Moraviec, horské priechody Donovaly, Makov a Šturec, obchvat Martina či Bardejova. To sú len niektoré zo 79 úsekov ciest prvej triedy, ktoré by sa v priebehu nasledujúcich štyroch rokov mali dočkať hladšej vozovky. Slovenská správa ciest predpokladá, že na zasanovanie kľúčových úsekov naprieč krajmi bude potrebovať 166 miliónov eur.
Podľa zverejnených materiálov má však najväčšiu šancu získať zákazku ten, kto cenu najviac podlezie. „Jediným kritériom na hodnotenie ponúk je cena ponúknutá uchádzačmi za celý predmet zákazky vypracovaná podľa podmienok a požiadaviek uvedených v podkladoch,“ avizuje správca ciest. Z najlepších ponúk chce správa ciest vytvoriť rámcovú dohodu s maximálne tromi uchádzačmi a následne konkrétne úseky obstarávať elektronickou aukciou.