Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Murphy v parlamente

Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.

Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.

Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.

(Murphyho zákonník)
Murphyho zákony po slovensky

Nešťastie čaká na teba za rohom.

Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.

Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Nebo je v nebi

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

(Zrnká úsmevu)
Žiadna správa nie je iba dobrá

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony života

Keď tlačíte na pílu, reže nakrivo. Zato, keď ju necháte na pokoji, tak potvora jedna, nereže vôbec.

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

(Murphyho zákonník)

Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur

28. 3. 2023 V súčasnosti je na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom 3 megawattov. Členovia SAPI v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1116 megawattov (MW), z toho pri projektoch s výkonom 509 MW podali už aj zámer pre posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale samozrejme sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami.
Slovensko na poslednej priečke
V prípade ich dokončenia, ktoré by urýchlilo odstránenie stále existujúcich legislatívnych bariér, by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností. Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v EÚ vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás.
Susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny ekologickú výrobu elektriny z vetra intenzívne rozvíjali v čase, kedy sa v SR veterné elektrárne nestavali.
Viaceré projekty počítajú aj s využívaním batériových úložísk či tzv. Power-to-X riešeniami (zmena vyrobenej elektriny na vodík, či na syntetické palivá). Práve spomínané riešenia umožňujú optimálne využitie vyrobenej zelenej elektriny v čase, kedy je najviac potrebná...
J
(Zdroj: aktuality.sk)

Osobitný odvod

22. 1. 2020 Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk bol zavedený od 1. januára 2012 zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov.
Prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami, kapitoly Všeobecná pokladničná správa a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora SR, vrátane doplnenia zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady. Súčasná sadzba osobitného odvodu je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky, resp. pobočky zahraničnej banky znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu. Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dochádza k predĺženiu platenia bankového odvodu a úprave sadzby na ďalšie kalendárne roky, aby bola zvýšená finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu a tým posilnená finančná stabilita a schopnosť riešenia potenciálnych krízových situácií.

Ochrana verejného záujmu

20. 1. 2020 Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný v roku 2019 dvakrát z dôvodov rozšírenia osobnej pôsobnosti, procesných ustanovení ako aj ďalších príčin a tiež aj v súvislosti s pochybením pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri hodnotení účinnosti dopadov ústavného zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zaregistroval signalizáciu problémov pri osobnej pôsobnosti ústavného zákona a rozsahových obmedzeniach pri obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Dôvodom pre príslušnú zmenu v čl. 2 ods. 1 písm. zc) je skutočnosť, že posledná právna úprava rozširuje okruh verejných funkcionárov na celý rad fyzických osôb, čo spôsobuje možnú nefunkčnosť takýchto právnických osôb. Riadna a zodpovedná ochrana verejného záujmu je v prípade obchodných spoločností s majoritnou majetkovou účasťou štátu aj v tom, že štát má plné zastúpenie v orgánoch týchto obchodných spoločností. Extenzívne rozšírene okruhu verejných funkcionárov z radov členov orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s výsledkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Neobsadenie všetkých miest patriacich štátu môže oslabiť ochranu verejného záujmu najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

Pošta opäť zdražovala. Za čo si priplatíte? (prehľad)

17. 1. 2020 Aj dobierka je od nového roka drahšia. Kto si dnes objedná napríklad tovar z e-shopu a zvolí si možnosť doručenia na dobierku, pri preberaní balíka bude platiť vyšší poplatok ako tomu bolo v minulom roku.
Slovenská pošta upravovala cenník svojich služieb k 1. januáru 2020, predtým ho naposledy menila vlani 1. júla."Výška poplatkov za dobierku vzrástla v priemere o dvadsať centov, výška poplatkov za dispozičné služby a priečinky narástla v priemere o 85 centov," vyratúva hovorkyňa pošty Eva Rovenská. Viac za dobierku aj dovolenkový servis. Cena za dobierku balíka či doporučeného listu na adresu bola do konca minulého roka 1,50 eura. Od januára je to 1,80 eura. Dobierka, pri ktorej pošle pošta peniaze odosielateľovi na účet, je drahšia o 20 centov. Poplatok sa zvýšil z doterajších 1,10 na 1,30 eura.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)

Slovenský trh nehnuteľností nasleduje trend vyspelých a zelených budov

17. 1. 2020 Technológie sa dostali medzi top päť faktorov pri rozhodovaní o nájme. Budovy v regióne strednej a východnej Európy (CEE región) aj na Slovensku v technologickej vyspelosti a udržateľnosti neustále napredujú. O aktuálnom stave technologických inovácií a digitálnych riešení v kancelárskych budovách v celom regióne CEE vrátane Slovenska hovorí prieskum Proptech index 2019, ktorý realizovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE. Pri rozhodovaní o nájme sú pre nájomcov stále dominujúce faktory ako náklady a lokalita, prvýkrát sa však medzi top päť faktorov dostali aj technológie. V najbližších rokoch je tak možné očakávať vývoj aj v tomto smere.
Zelené budovy musia spĺňať kritériá tzv. certifikačných systémov, medzi tie najrozšírenejšie patria LEED či BREEAM. "Aj u nás na Slovensku sa udržateľná výstavba stáva postupne štandardom. Medzi najčastejšie zelené prvky takýchto budov patrí napríklad separácia odpadu, zelené strechy, vonkajšie žalúzie, chladiace stropy a trámy, pohybové senzory, nízkoprietokové vodovodné batérie, stojany na bicykle či nabíjačky pre elektromobily. To je však, samozrejme, len malá časť zelených prvkov," priblížil vedúci A&T - Office Investor Leasing spoločnosti CBRE Radovan Mihálek. Z prieskumu ďalej vyplýva, že na strane majiteľov administratívnych budov nastala v rámci rozhodovania istá zmena. Medzi najviac rozhodujúcimi faktormi v porovnaní s rokom 2018 sú stále náklady, lokalita a dostupnosť. V roku 2019 sa oproti tomu predošlému stali čoraz viac rozhodujúce aj faktory ako flexibilita možností prenájmu (nárast z 27 % na 61 %) či práve technológie (nárast z 16 % na 30 %).Prieskum zisťoval nielen preferencie majiteľov, ale aj zamestnancov týchto budov. V priemere takmer 50 % respondentov uviedlo, že by technologické riešenia využívali, ak by ich mali k dispozícii. Podľa prieskumu by si zamestnanci najviac priali funkcie ako napríklad inteligentné ovládanie miestnosti či pracovného miesta (46 %), notifikácie o príchode hosťa (44 %) či aktuálny prehľad možností zábavy napríklad v kine či divadle (43 %). Spoločnosť však poukázala aj na to, že priemere len približne 10 % z opýtaných má možnosť takéto funkcie v práci reálne využívať.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Ingrida
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner