Na lacné energie môžeme definitívne zabudnúť
24. 1. 2022
Zdá sa nám, že inflácia je dramaticky vysoká. Možno aj preto, že posledných približne pätnásť rokov sme ju mali nízku, dokonca tri roky za sebou zápornú. Keď sa však na to pozrieme v dlhšom časovom horizonte, Slovensko malo skúsenosti aj s omnoho dramatickejšími inflačnými momentmi. No teraz sa nazbierali také ojedinelé príčiny, aké sa v minulosti nevyskytli. Je tu súbeh toho, že svetová ekonomika sa zbiera z pandemickej recesie, a to veľmi nerovnomerne.
Keď si ju predstavíme ako volejbalovú sieť a každé odvetvie ako jeden uzlík v nej, sú prepojené. Niektoré sa zbiehajú veľmi nerovnomerne, iné sa rozbiehajú a ďalšie výrazne zaostávajú, a tak viaznu komponenty. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sú preto naštrbené. Chýbajú zložky, dodávky meškajú a predražujú sa. Takúto situáciu sme tu ešte nemali.
Vždy, keď sme sa doteraz štandardne stretávali v ekonomikách s recesiami, boli spojené skôr tým, že ceny nerástli. A teraz sa tvorí iná situácia. Napriek útlmu naberajú infláciu. Pridáva sa geopolitika, problémy s energiami, zároveň ťah na zelenú ekonomiku a boj proti klimatickým zmenám, ktorý zase prispieva k tomu, že energie sú drahšie. Považujem však za dôležité nerobiť paniku, lebo tá ešte k tomu prispieva.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Pozitívna nálada v ekonomike
29. 6. 2009
V júni po prvýkrát za posledných deväť mesiacov vzrástla dôvera podnikov a spotrebiteľov v slovenskú ekonomiku.
Podľa informácií Štatistického úradu sa indikátor ekonomického sentimentu zvýšil z májových 66,3 na 67,6 bodu. Pozitívny vývoj ovplyvnilo zvýšenie dôvery v priemysle, v službách a u spotrebiteľov.
Podľa jedného z analytikov je napriek tomu predčasné hovoriť o trvalom
zlepšení. Aktuálny vývoj skôr naznačuje stabilizáciu pesimizmu blízko
rekordných úrovní.
V medziročnom porovnaní zostávajú nálady v slovenskej ekonomike naďalej
značne negatívne. Ukazovateľ ekonomického sentimentu bol oproti rovnakému
obdobiu minulého roka nižší o 29,3 a oproti dlhodobému priemeru o 32,8
bodu. Aj napriek medzimesačnému
zlepšeniu je v očakávaniach občanov viac pesimizmu ako pred rokom (o 26,9
bodu).
Podľa analytika aktuálny vývoj
ukazovateľa naznačuje, že Slovensko si v prvom polroku 2009 postupne zvyká na
život v zlých časoch. Alfou a omegou trvalého obratu bude oživenie
hospodárstva Eurozóny, ktoré v
optimistickejšom prípade možno očakávať
v polovici budúceho roka.
Pod zmierneniu pesimizmu podnikateľov sa podľa analytika podpísalo aj plnohodnotné členstvo Slovenska v eurozóne.
Toto členstvo zvýhodňuje priemysel aj v rámci geografickej optimalizácie
výrobných kapacít.
Konkurencia na svetových trhoch znižuje ceny produktov
26. 6. 2009
Nedostatkom globálneho dopytu po svojich produktoch trpia aj slovenské priemyselné firmy. Ceny produktov výrazne znižuje ostrá konkurencia na svetových trhoch a obrovská ponuka bez spotrebiteľskej vôle kupovať.
Podľa údajov Štatistického
úradu SR (ŠÚ) v máji boli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko medziročne
nižšie až o 2,4 %, kým v apríli boli nižšie o 0,8 %.
Ceny exportných priemyselných výrobcov na Slovensku sa medziročne znížili dokonca
až o viac ako dvanásť percent.
Vo všeobecnosti sa považujú za barometer pomeru medzi dopytom a ponukou v
ekonomike indexy cenovej úrovne. Hospodárstvo v čase výrazného prepadu dopytu
čelí spomaleniu inflácie prípadne až deflácii.
V situácii, keď priemyselné ceny
klesajú, čelia firmy o to intenzívnejšiemu
negatívnemu tlaku na vývoj tržieb a ziskovosti, dokonca aj ak sa im podarí
zachovať fyzický objem výroby.
Rovnaký vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v
najbližších mesiacoch. Negatívny príspevok
medziročného poklesu cien na svetových komoditných trhoch by sa mohol zmierniť
na jeseň.
Sledovanie tohto vývoja má zmysel nie len pre
spotrebiteľov ale aj pre zamestnancov.
Ak sa aj firme podarí udržať fyzický objem predaja a výroby,
v deflačnom prostredí čelí tlaku klesajúcich tržieb a ziskovosti. To
môže znamenať prehodnotenie investičných plánov, v horšom prípade viesť
k pokračujúcemu tlaku na optimalizáciu nákladov, vrátane mzdových nákladov
a zamestnanosti.
Záujemcovia môžu začať podávať žiadosti o bezúročný úver na zatepľovanie
26. 6. 2009
Záujemcovia o štátnu podporu pri zatepľovaní domov a bytov môžu od budúceho týždňa začať podávať žiadosti o bezúročný úver. Umožní to novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB). Novela nadobudne účinnosť od začiatku júla.
Vláda vyčlenila na podporu zatepľovacieho programu celkovo 71
mil. eur. Prostriedky budú môcť záujemcovia využiť na prefinancovanie
zateplenia bytov či domov vo forme bezúročného úveru so splatnosťou maximálne
15 rokov. Úver navyše budú môcť občania a obce využiť na prefinancovanie až 100
% oprávnených nákladov zateplenia.
Formuláre žiadostí o úver sú dostupné aj na internetovej stránke
ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na stránke samotného fondu aj na
mestských úradoch, ktoré budú žiadosti prijímať.
Po uzatvorení úverovej zmluvy musia však byť
jednotlivé projekty zatepľovania ukončené do dvoch rokov. Žiadosť sa podáva výhradne na mestských
úradoch. Pracovníci úradov majú desať
dní na to, aby projekt vyhodnotili. Ak je v poriadku, zasielajú ho na Štátny
fond rozvoja bývania. V prípade, že projekt podmienky nespĺňa, má byť vrátený do piatich dní žiadateľovi na
prepracovanie. O jednotlivých
žiadostiach má ŠFRB rozhodovať podľa poradia doručenia do 60 dní. Ministerstvo
výstavby chce, aby vyhodnocovanie žiadostí prebiehalo ešte rýchlejšie.
Výstavba diaľnic cez PPP sa má zrýchliť
25. 6. 2009
Vláda chce výrazne skrátiť lehotu, počas ktorej môže Úrad pre verejné obstarávanie alebo neúspešní uchádzači o výstavbu diaľnic a ciest v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti zmluvy s víťazom tendra.
Návrh na zmenu zákona už
schválila vláda. Úrad a neúspešní záujemcovia by po schválení zmien v Národnej
rade mali mať mesiac odo dňa zverejnenia oznámenia výsledku tendra v Úradnom
vestníku Európskej únie, aby rozhodnutie napadli na súde. V súčasnosti na to
majú rok. Vládou schválená právna norma sa bude vzťahovať aj na tendre, ktoré
boli uzatvorené rok pred účinnosťou zákona. Ministerstvo dopravy návrh odôvodnilo tým, že chce urýchliť
výstavbu ciest. Ich budovanie totiž budú financovať komerčné banky, ktoré
neuvoľnia peniaze skôr, než uplynie lehota pre napadnutie zmluvy na súde.