Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon hlásnej trúby: Oveľa ľahšie je hlásať, čo majú iní urobiť, ako urobiť, čo hlásajú iní.
Zákon výskytu málo pravdepodobného javu: Poslanci hlasujú len v dobe, keď je zavretý bufet.
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
(Murphyho zákonník)
Človek a spoločnosť
Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Sláva a peniaze...
Čo je hodné toho, aby to bolo vykonané, je tiež hodné toho, aby to bolo vykonané poriadne. (Chesterfield)
Hlúpy ani nezabúda, ani neprepáči. Múdry prepáči, ale nezabudne. (Anonym)
Kríza je produktívny stav. Človek z nej musí odstrániť iba príchuť katastrofy. (Max Frisch)
(Myšlienky bez cla)
Otázky na rádio Jerevan
Aká je hodnota slovenskej koruny? Skúste si požičať v banke a uvidíte.
Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.
(Myšlienky bez cla)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)