Človek má tri cesty, ako múdro konať. Najskôr premýšľaním – to je tá najušľachtilejšia. Druhá napodobovaním – to je tá najľahšia. Tretia skúsenosťou – to je najtvrdšia. (Konfucius)

To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)

Slabosť mocného sa skrýva v tom, že verí iba svojej sile. (Stefan Zweig)

Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.