Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.

Prílišná iniciatíva je škodlivejšia ako neschopnosť.

Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Ak sa už raz niečo pokazilo, všetky pokusy o opravu to ešte viac pokazia.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Ak susedovi zdochne krava, zasiahla božia spravodlivosť. Ak si sused kúpi auto, je to do neba volajúce pekelná nespravodlivosť.