Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Hlavy, ktoré prečnievajú, sú často sťaté. Priemerní sú veční. (Žáček)

Radikál je človek, ktorý stojí oboma nohami pevne v oblakoch. (Roosewelt)

Neodpútavaj sa nikdy od svojich snov! Keď zmiznú, budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť. (Mark Twain)

Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.

Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.

Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.