Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Čím dlhšie zostane človek slobodný, tým je slávnejší.

Keď sedíte na lavičke s krásnou slečnou, hodina sa vám zdá byť sekundou. Keď sedíte holým zadkom na rozpálenej peci, sekunda sa vám zdá byť hodinou.

Nadávanie za istých okolností poskytuje rovnakú úľavu ako modlitba.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Na to zober jed! Reklama na produkty rodiny Borgiovcov.

Z nás si nikto strieľať nebude! Vyhlásenie dozornej rady spoločnosti Smith & Wesson.