Či uvažujete dlho, alebo krátko, aj tak sa zle rozhodnete.

Až na konci života zistíte, že ste sa po celý čas driapali na nesprávny vrchol.

Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Dobré úmysly kombinované s hlúposťou narobia najviac škody.

Je lepšie byť živým šakalom, ako mŕtvym levom. Najlepšie je byť živým levom. A obyčajne aj ľahšie.

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.