Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.
Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.
Ak už nemôžete realizovať svoj tajný ideál, idealizujte si realitu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho rady
Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.
(Murphyho zrnká II)
Murphy a šťastie
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Hlúposti sa medze nekladú
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
(Murphyho zákony v bájkach)