Na budúci rok potrebuje Slovensko konsolidovať o 2 až 2,5 miliardy eur
16. 11. 2023
Bez prijatia opatrení by bol podľa ministra Kamenického deficit v budúcom roku „absolútne mimo kontroly" a dosiahol by vyše 9 miliárd eur. Nová vlády preberá verejné financie v katastrofálnom stave. Už tento rok je deficit najvyšší v EÚ a v tom budúcom by bol bez prijatia ozdravných opatrení ešte horší. Aj keď sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje k zníženiu schodku oproti tomuto roku o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), na jeho dosiahnutie bude potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii, upozornil po pondelkovom rokovaní kabinetu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Označil to za dedičstvo predchádzajúcich vlád. Nestačí preto prijať opatrenia v objeme 0,5 % HDP, čo by bolo približne 650 miliónov eur. "Ak sa chceme dostať na tú pol percentnú konsolidáciu, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o 2 až 2,5 miliarde eur. Čiže to bude jedna z najväčších konsolidácii, aké sme tu mali," vyčíslil Kamenický.
Konkrétne parametre ozdravných opatrení zatiaľ komentovať nechcel, o konsolidačnom balíku musí ešte rokovať a dohodnúť sa na ňom koaličná rada. „Za mňa môžem povedať, že budem vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na tých sociálne slabých, na tých chudobnejších na Slovensku, aby sa to čo najmenej dotklo ich životov," zdôraznil minister financií.
Podľa vlastných slov nie je zástancom plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o jedno z opatrení, ktoré navrhovala ešte vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora.
Vláda v PVV avizuje aj zvýšenie zdanenia nehnuteľností. Minister detaily novej právnej úpravy zatiaľ nepriblížil, malo by sa to však podľa neho týkať predovšetkým bohatších ľudí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností. Upozornil, že aj keď je potrebné prijímať opatrenia veľmi rýchlo, nie každé bude účinné hneď od začiatku budúceho roka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy
14. 4. 2021
Čo sa týka miesta výkonu práce, tak musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.
V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas alebo jeho rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86 resp. § 87 resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v § 52 ods. 7 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce. Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie atď. Znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce resp. telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
K
Zákonník práce – zmeny
13. 4. 2021
Zákonník práce, ktorý je najdôležitejším právnym rámcom pre oblasť zamestnanosti, bol upravený ďalšími dôležitými zmenami. Zásadné zmeny nadobudli účinnosť už od 1. marca 2021.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, zmeny v trvaní skúšobnej doby zamestnanca, „Home office“ od 1. 3. 2021, miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 ZP, zabezpečenie stravovania zamestnancov od 1. marca 2021, zmeny týkajúce sa zamestnávateľa, ktorý prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, možnosť prvákov na strednej škole pracovať počas prázdnin, úprava podmienok dočasného prideľovania zamestnancov medzi prepojenými osobami, zmeny pri pružnom pracovnom čase, možnosť študentských brigád aj po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy, spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
K
Zamestnancom a zamestnávateľom sa zjednodušia niektoré povinnosti
12. 4. 2021
Od januára 2021 sa zrušila povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.
Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Od začiatku roka 2021 sa zrušila povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni zmeny v údajoch o zamestnancovi: zmenu priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Zmenu týchto údajov bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Naďalej však zostáva povinnosť zamestnávateľa oznámiť zmenu mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel.
Od januára 2021 sa zrušila povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Zostáva povinnosť zamestnávateľa oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia. Ide o oznámenie čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem, dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie, neospravedlnenej neprítomnosti v práci, oznámenie prerušenia od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo prerušenia od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, oznámenie výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, čerpanie rodičovskej dovolenky, trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dna nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov, a neospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti zamestnanca na štrajku.
K
Nové informácie pre zamestnávateľov v elektronickej podateľni Sociálnej poisťovne
12. 4. 2021
Sociálna poisťovňa od januára 2021 každému zamestnávateľovi elektronicky sprístupňuje niektoré informácie o jeho zamestnancovi.
Ide o údaje, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého nie je zamestnanec povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa osobne a celodenne staral alebo ošetroval osobu, na ktorú si uplatňuje nárok na ošetrovné alebo poberá materské. Vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa však nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je v čase krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného a počas tohto obdobia čerpá dovolenku alebo vykonáva prácu z domu. Takýto zamestnanec a jeho zamestnávateľ sú povinní platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom je v čase krízovej situácie zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného a súčasne vykonáva prácu z domu alebo čerpá dovolenku.
Zamestnávateľ nájde informácie o zamestnancovi, ktorý je práceneschopný alebo ošetruje člena rodiny po prihlásení sa do svojej elektronickej podateľne Sociálnej poisťovne v časti Register – Register zamestnancov, pričom si zvolí záložku vpravo – Vylúčenie:
V stĺpci Dôvod sa uvádza druh vylúčenia poistenia príslušnými číselnými kódmi:
kód 6 – materské
kód 8 – krátkodobá OČR
kód 20 – pandemická OČR
kód 10 – dočasná pracovná neschopnosť (DPN)
kód 21 – pandemická DPN
V ďalších dvoch stĺpcoch sa uvádzajú konkrétne dátumy začiatku a konca príslušného vylúčenia povinnosti platiť poistné. Ide o obdobie, v ktorom Sociálna poisťovňa eviduje, že je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, alebo sa osobne a celodenne stará alebo ošetruje osobu, na ktorú si uplatnil nárok na ošetrovné, alebo poberá materské.
K