Na budúci rok potrebuje Slovensko konsolidovať o 2 až 2,5 miliardy eur
16. 11. 2023
Bez prijatia opatrení by bol podľa ministra Kamenického deficit v budúcom roku „absolútne mimo kontroly" a dosiahol by vyše 9 miliárd eur. Nová vlády preberá verejné financie v katastrofálnom stave. Už tento rok je deficit najvyšší v EÚ a v tom budúcom by bol bez prijatia ozdravných opatrení ešte horší. Aj keď sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje k zníženiu schodku oproti tomuto roku o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), na jeho dosiahnutie bude potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii, upozornil po pondelkovom rokovaní kabinetu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Označil to za dedičstvo predchádzajúcich vlád. Nestačí preto prijať opatrenia v objeme 0,5 % HDP, čo by bolo približne 650 miliónov eur. "Ak sa chceme dostať na tú pol percentnú konsolidáciu, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o 2 až 2,5 miliarde eur. Čiže to bude jedna z najväčších konsolidácii, aké sme tu mali," vyčíslil Kamenický.
Konkrétne parametre ozdravných opatrení zatiaľ komentovať nechcel, o konsolidačnom balíku musí ešte rokovať a dohodnúť sa na ňom koaličná rada. „Za mňa môžem povedať, že budem vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na tých sociálne slabých, na tých chudobnejších na Slovensku, aby sa to čo najmenej dotklo ich životov," zdôraznil minister financií.
Podľa vlastných slov nie je zástancom plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o jedno z opatrení, ktoré navrhovala ešte vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora.
Vláda v PVV avizuje aj zvýšenie zdanenia nehnuteľností. Minister detaily novej právnej úpravy zatiaľ nepriblížil, malo by sa to však podľa neho týkať predovšetkým bohatších ľudí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností. Upozornil, že aj keď je potrebné prijímať opatrenia veľmi rýchlo, nie každé bude účinné hneď od začiatku budúceho roka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko sa stalo investičným magnetom
3. 1. 2018
Väčšina Slovákov si pri spomienke na Nežnú revolúciu spomenie na štrnganie kľúčov na námestiach. Väčšina biznismenov si zasa spomenie na pád železnej opony a vydláždenú cestu na dosiaľ zatvorené trhy, ktoré po výrobkoch zo Západu doslova prahnú. Jedným z nich sme boli aj my.
Nestali sme sa však len odbytiskom prebytkového tovaru, ale aj lákadlom pre investorov. Zatiaľ čo väčšina strategických podnikov prechádzala v nasledujúcich rokoch privatizáciami, po slovenskom trhu sa obzerali aj veľkí zahraniční hráči. Imponovala im totiž lacná pracovná sila, ktorá bola navyše kvalitná a bol jej dostatok, ako aj výhodná poloha a dobrá infraštruktúra. Silnou motiváciou v neposlednom rade bol aj zhovievavý prístup vlády, ktorá príchod hráčov neváhala motivovať dotáciami či stimulmi, vďaka ktorým boli často kritizovaní celou spoločnosťou. Na druhej strane, to, koľko daní hráči vytvorili pracovných miest, ako aj fakt, koľko odviedli na daniach do štátnej kasy späť, spomínajú kritici dodnes len zriedka. Prvým z veľkých investorov sa stal už v roku 1991 nemecký koncern Volkswagen. Ten sa rozhodol neďaleko Bratislavy pre výstavbu výrobnej haly, v ktorej sa vtedajších 112 zamestnancov postaralo o výrobu prvého vozidla Volkswagen Passat. Vtedy zrejme ešte nik netušil, že už o dve dekády neskôr z neho bude najväčší zamestnávateľ na Slovensku a prevádzka, ktorej hovoria vlajková loď či motor našej ekonomiky.
Nový rok prinesie na trh známe značky
2. 1. 2018
Slovenská ekonomika rastie a spolu s ňou sa darí i maloobchodnému predaju. V roku 2017 sme vďaka tomu boli svedkami, že na trhu pribudlo množstvo svetových značiek ako Domino´s pizza či parfumérie Douglas.
Novinky možno očakávať aj v roku 2018. Hoci konkrétne plány zatiaľ zástupcovia značiek taja, už teraz sa hovorí o takých zvučných obchodoch ako Primark, sieť kaviarní Costa Coffee či športové oblečenie Jack Wolfskin.
„Na to, aby niektorá zo značiek na trh vstúpila, najskôr potrebuje mať vytvorené vhodné podmienky. Predpokladám, že nastane súperenie najmä v oblasti kozmetiky,“ hovorí maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský.
V elektronike podľa neho pravdepodobne nepríde k novinke, pretože slovenský trh ovládajú Nay, Okay a Datart a z malých predajní tu pôsobia iba špecialisti ako gigant Apple. Trh je obsadený, aj čo sa týka obuvi, keďže na Slovensku pôsobia Deichmann, CCC a niekoľko menších predajcov, takže je malý predpoklad, že by sa sem ešte niekto nový zmestil.
Podpora menších firiem zaostáva
29. 12. 2017
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku 90 percent všetkých firiem a zamestnávajú dve tretiny ľudí. Napriek tomu sa oproti veľkým zahraničným spoločnostiam sa cítia znevýhodnené. Štátna podpora sa totiž zameriava viac na ne a príliš veľká byrokracia menším firmám sťažuje získanie eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva sa však situácia postupne zlepšuje.
Koncom roka 2016 bolo na Slovensku viac ako 100-tisíc malých a 2,5 tisíca stredných podnikov. Najviac z nich pôsobilo v obchode, stavebníctve a priemysle a ich exporty v rámci Európskej únie tvorili 30 percent všetkých vývozov zo Slovenska. Ministerstvo hospodárstva by však chcelo, aby toto číslo bolo ešte väčšie, a preto časť peňazí pre tieto podniky orientuje práve na túto oblasť aj prostredníctvom projektu Podpora internacionalizácie, na ktorý sa má celkovo vynaložiť 35 miliónov eur. Zatiaľ sa aktivita sústreďuje na podporu zúčastňovania sa na rôznych veľtrhoch, výstavách a podnikateľských misiách prostredníctvom národných stánkov.
Z vajec a masla sa stal nedostatkový tovar
27. 12. 2017
Tento rok by sme známu formulu soľ nad zlato mohli zmeniť na mlieko či maslo. V komoditnom sektore na seba v roku 2017 strhli najväčšiu pozornosť práve tieto dve potraviny. Kým nedostatok vajec spôsobila nákaza fipronilom, v prípade masla ide o dôsledok nedostatku mlieka. V oboch prípadoch však platí, že za najpoužívanejšie komodity, ktorých ponuka na trhu výrazne klesla, si musí svet priplatiť.
Pôvod problému s nedostatkom masla sa začína ešte v roku 2014. Pretlak mliečnych výrobkov vtedy tlačil ceny na minimum. Z tejto situácie síce ťažili spotrebitelia, no nie farmári, ktorí boli nútení zavrieť obrovské množstvo fariem. Následkom tejto situácie nastal v roku 2016 až päťpercentný pokles produkcie. „Zdražovanie je priamym dôsledkom mliečnej krízy, ktorá na Slovensku vrcholila minulý rok,“ tvrdí Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.