Na budúci rok potrebuje Slovensko konsolidovať o 2 až 2,5 miliardy eur
16. 11. 2023
Bez prijatia opatrení by bol podľa ministra Kamenického deficit v budúcom roku „absolútne mimo kontroly" a dosiahol by vyše 9 miliárd eur. Nová vlády preberá verejné financie v katastrofálnom stave. Už tento rok je deficit najvyšší v EÚ a v tom budúcom by bol bez prijatia ozdravných opatrení ešte horší. Aj keď sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje k zníženiu schodku oproti tomuto roku o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), na jeho dosiahnutie bude potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii, upozornil po pondelkovom rokovaní kabinetu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Označil to za dedičstvo predchádzajúcich vlád. Nestačí preto prijať opatrenia v objeme 0,5 % HDP, čo by bolo približne 650 miliónov eur. "Ak sa chceme dostať na tú pol percentnú konsolidáciu, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o 2 až 2,5 miliarde eur. Čiže to bude jedna z najväčších konsolidácii, aké sme tu mali," vyčíslil Kamenický.
Konkrétne parametre ozdravných opatrení zatiaľ komentovať nechcel, o konsolidačnom balíku musí ešte rokovať a dohodnúť sa na ňom koaličná rada. „Za mňa môžem povedať, že budem vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na tých sociálne slabých, na tých chudobnejších na Slovensku, aby sa to čo najmenej dotklo ich životov," zdôraznil minister financií.
Podľa vlastných slov nie je zástancom plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o jedno z opatrení, ktoré navrhovala ešte vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora.
Vláda v PVV avizuje aj zvýšenie zdanenia nehnuteľností. Minister detaily novej právnej úpravy zatiaľ nepriblížil, malo by sa to však podľa neho týkať predovšetkým bohatších ľudí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností. Upozornil, že aj keď je potrebné prijímať opatrenia veľmi rýchlo, nie každé bude účinné hneď od začiatku budúceho roka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slováci využili spotrebné úvery na maximum
1. 2. 2018
Život na dlh Slovákom zachutil, aj vplyvom nízkych úrokových sadzieb si vlani požičali na spotrebu 3,2 miliardy eur, čo je nový rekord. V prípade hypoték ide o druhý najsilnejší rok, úspešnejší bol len rok 2016. Vlani banky poskytli na bývanie o takmer štvrtinu menej. Dôvodom bolo predzásobenie úvermi, než začali platiť prísnejšie pravidlá regulátora, i možnosť výhodne refinancovať hypotéku už počas refixácie, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016.
„Slovensko patrí medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim objemom spotrebných úverov,“ potvrdil analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Rýchlejšie rastú už len krajiny južnej Európy, ako napríklad Španielsko alebo Portugalsko. Za nadmerným zaťažením stojí optimizmus z rastúcej ekonomiky a ultra lacné úvery. Od januára tohto roku začala preto Národná banka Slovenska utlmovať poskytovanie spotrebných úrokov. Regulátor tým chce docieliť rovnováhu medzi výškou splátok a finančnou situáciou dlžníkov.
Život Slovákov na dlh pokoril nový rekord
31. 1. 2018
Minulý rok si Slováci od bánk požičali na bežnú spotrebu vyše 3,2 miliardy eur. Pre porovnanie, v roku 2009 to bolo takmer štvornásobne menej. Vyplýva to z údajov NBS za segment domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam.
Situácii pomáhajú najmä priaznivé úroky, priemerná výška sadzby sa v novembri po prvýkrát dostala pod osem percent, v decembri bola opäť nad touto hranicou. V roku 2009 si Slováci pri tomto type úverov požičiavali za viac ako 14 percent. Objem nových úverov na spotrebu rastie nepretržite od zavedenia eura. V prípade hypoték sa však tendencia otočila. Historicky najsilnejší bol rok 2016, vlani banky na bývanie požičali o takmer štvrtinu menej, hoci december bol najsilnejším mesiacom roka. Priemerná úroková sadzba pritom stále klesá. Za nižším záujmom o hypotéky sú viaceré faktory.V roku 2016 začalo platiť takzvané Belavého percento. Poslanecký návrh ohraničil poplatok za predčasné splatenie hypotéky počas fixácie úrokovej sadzby na jedno percento. Hneď po platnosti využili klienti takzvanú úrokovú turistiku, keď nižšiu sankciu za predčasný odchod masívne využili na zmenu banky. Takisto sa prejavilo postupné sprísňovanie podmienok pre poskytovanie hypoték zo strany regulátora. Dlžníci sa poponáhľali so zabezpečením financovania, než začnú platiť nové pravidlá. Aj preto sú čísla za rok 2016 výrazne vyššie ako vlaňajšie.
Samosprávy schválili rozpočty, až potom prišla nová povinnosť
29. 1. 2018
V tomto roku plánuje štát vyčleniť na sociálne služby o 50 miliónov viac ako vlani, takmer 150 miliónov. Novela zákona však hovorí, že peniaze sa môžu použiť iba na platy, ostatné prevádzkové náklady pripadli obciam a mestám. Tie tvrdia, že sa na novú situáciu pripraviť nestihli, novela bola prijatá iba v novembri.
Zmena najviac zasiahla práve denné stacionáre a ambulantné služby, upozornila Helena Šuvadová, štatutárna zástupkyňa zariadenia pre seniorov OZ Monika v Močenku. „Nie je prechodné obdobie, aby sa každý, koho sa týka táto novela, pripravil na vážne zmeny. Čoraz viac vidieť obrovské problémy s jej uskutočňovaním,“ vysvetlila a dodala, že podľa platného usmernenia obce a mestá sú povinné dofinancovať prevádzkové náklady, mnohé však spomínajú dôvody, prečo tak nemôžu urobiť. Samosprávy totiž často nie sú pripravené zvládnuť nové nároky vo financovaní – keď sa rozpočty tvorili a odsúhlasovali, zákon ešte nebol schválený. Dôsledok je, že zariadenia nemajú na prevádzku ani na platy. Riaditeľka stacionára v Lučenci Margaréta Žigová dodala, že viaceré mestá a obce už dávnejšie avizovali, že na zmeny nebudú mať financie.
Slovensko ako krajina mladých podnikateľov. V rámci EÚ ich má viac len Luxembursko
26. 1. 2018
Slovensko sa vyznačuje výraznejším zastúpením mladších vekových kategórií podnikateľov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) a nízkym zastúpením starších vekových skupín v podnikaní. Poukazuje na to analýza Slovak Business Agency (SBA), ktorá spracúva údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
Charakteristickým pre posledné spracované obdobie roku 2016 bol pokračujúci nárast zastúpenia podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov. Ich počet sa zvýšil z 13,1 percent v roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) v nasledujúcom roku. V porovnaní s vybranými krajinami EÚ má Slovensko vyššie zastúpenie podnikateľov v mladších vekových skupinách. Z celkového počtu podnikateľov v SR bolo na základe údajov Eurostatu 12,8 percent vo veku od 15 do 29 rokov, čo je o 4,8 p. b. viac ako v EÚ. Vekovú kategóriu 30 až 39-ročných predstavovalo 27,3 percent, a teda o 6,7 p. b. viac ako v EÚ. Vo veku od 40 až 49 rokov na Slovensku v roku 2016 podnikalo 30,8 percent, čo prevyšuje hodnoty EÚ o 2,0 p. b. Najvyššie zastúpenie mladých podnikateľov vo veku do 29 rokov v rámci EÚ bolo zaznamenané v Luxembursku (14,2 percent) a hneď za ním nasledovalo Slovensko s 12,8 percent, ktoré v tejto kategórii vedie aj v rámci krajín V4. V Poľsku podiel mladých podnikateľov dosiahol 8,7 percent, v Česku 8,3 percent a v Maďarsku 5,6 percent.
Starší podnikajú menej.Spomedzi porovnávaných krajín dosiahlo Slovensko najnižšie zastúpenie v kategórii nad 50 rokov. V SR bolo podľa údajov vo veku 50 až 59 rokov 22,6 percent podnikateľov, a to je o 4,6 p. b. menej ako v EÚ. Skupina podnikateľov od 60 do 74 rokov tvorila 6,4 percent, čo predstavuje o 8,9 p. b. menej ako čísla EÚ v tejto kategórii. Napriek tomu dochádza dlhodobo na Slovensku k nárastu zastúpenia podnikateľov vo vyšších vekových kategóriách. Ukazujú to aj údaje Eurostatu v Indexe starnutia podnikateľov v SR, podľa ktorého v roku 2016 na 100 podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov pripadala takmer polovica (49,8 percent) podnikateľov starších ako 60 rokov. Pre porovnanie, pred takmer desiatimi rokmi to bolo 14,8 percent.