Na budúci rok potrebuje Slovensko konsolidovať o 2 až 2,5 miliardy eur
16. 11. 2023
Bez prijatia opatrení by bol podľa ministra Kamenického deficit v budúcom roku „absolútne mimo kontroly" a dosiahol by vyše 9 miliárd eur. Nová vlády preberá verejné financie v katastrofálnom stave. Už tento rok je deficit najvyšší v EÚ a v tom budúcom by bol bez prijatia ozdravných opatrení ešte horší. Aj keď sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje k zníženiu schodku oproti tomuto roku o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), na jeho dosiahnutie bude potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii, upozornil po pondelkovom rokovaní kabinetu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Označil to za dedičstvo predchádzajúcich vlád. Nestačí preto prijať opatrenia v objeme 0,5 % HDP, čo by bolo približne 650 miliónov eur. "Ak sa chceme dostať na tú pol percentnú konsolidáciu, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o 2 až 2,5 miliarde eur. Čiže to bude jedna z najväčších konsolidácii, aké sme tu mali," vyčíslil Kamenický.
Konkrétne parametre ozdravných opatrení zatiaľ komentovať nechcel, o konsolidačnom balíku musí ešte rokovať a dohodnúť sa na ňom koaličná rada. „Za mňa môžem povedať, že budem vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na tých sociálne slabých, na tých chudobnejších na Slovensku, aby sa to čo najmenej dotklo ich životov," zdôraznil minister financií.
Podľa vlastných slov nie je zástancom plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o jedno z opatrení, ktoré navrhovala ešte vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora.
Vláda v PVV avizuje aj zvýšenie zdanenia nehnuteľností. Minister detaily novej právnej úpravy zatiaľ nepriblížil, malo by sa to však podľa neho týkať predovšetkým bohatších ľudí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností. Upozornil, že aj keď je potrebné prijímať opatrenia veľmi rýchlo, nie každé bude účinné hneď od začiatku budúceho roka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kompenzácie vysokých cien energií
2. 3. 2023
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v utorok otvorilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Prvá je pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom, druhá je určená pre vybrané subjekty verejnej správy. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. V rámci týchto výziev preplatí MH 80 % nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu.
Prvá výzva je pokračovaním kompenzácií pre firmy, kultúrne inštitúcie, športoviská alebo subjekty spadajúce pod samosprávy či cirkev z decembra minulého roka. MH vtedy preplácalo zvýšené náklady na energie za mesiace augusta a september. Aktuálna výzva zatiaľ platí na prvý štvrťrok a žiadosti je možné podávať do konca júna. O jej ďalšom predĺžení rezort rozhodne podľa vývoja cien energií na trhu. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200.000 eur za mesiac, to znamená, že za prvý štvrťrok môže jedna firma dostať až 600.000 eur.
Minister Hirman zdôraznil, že podanie žiadosti o kompenzácie sa oproti minulému roku zjednodušilo. "Napríklad zásadná zmena je v tom, že žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si náš systém stiahne automaticky," povedal Hirman. Predíde sa tak niektorým chybám pri vypĺňaní žiadosti a zrýchli sa tak celý proces vybavovania. Od podania žiadosti po odoslaní financií by podľa ministra nemal uplynúť viac ako týždeň...
B
Štát dokáže na dotáciách efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur
2. 3. 2023
Z takmer 1,5 miliardy eur, ktoré dá štát ročne na dotácie, by sa dalo efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur. Vyplýva to z odporúčaní revízie výdavkov, ktorú vypracovali analytické jednotky rezortu financií – Útvar hodnoty za peniaze ÚHP a Inštitút finančnej politiky (IFP). V stredu o nej informovalo Ministerstvo financií MF SR.
Dokument hodnotí dotácie vo výške 1,46 miliardy eur ročne. Táto suma predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu HDP a 3,5 percenta verejných výdavkov Slovenska. Dotácie sa poskytujú vo forme verejných výdavkov (876 miliónov eur), daňových úľav (471 miliónov eur) alebo znížených poplatkov (116 miliónov eur).
Podľa rezortu financií ide o prvý prehľad všetkých dotácií poskytovaných štátom. "Snažili sme sa identifikovať, ktoré dotačné schémy nefungujú najlepšie a mali by sa zrušiť. Tiež sme sformulovali opatrenia pre ostatné schémy, ktoré sú opodstatnené, ale potrebujú vylepšenie," vysvetlil riaditeľ ÚHP Martin Haluš.
V existujúcej podobe tak revízia navrhuje ponechať schémy v hodnote 630 miliónov eur. Programy za 291 miliónov eur odporúča zrušiť a vyplácanie ďalších 80 miliónov eur navrhuje pozastaviť, kým sa nepreukáže ich opodstatnenosť, alebo kým sa nezmenia podmienky vyplácania. Ostatné schémy je potrebné upraviť a zvýšiť ich efektívnosť.
B
Každý prvák na strednej škole dostane 350 eur na kúpu notebooku či tabletu
28. 2. 2023
Vybrané skupiny žiakov základných a stredných škôl dostanú jednorazový príspevok na kúpu notebooku alebo tabletu. Celkovo by ho malo dostať viac ako 152-tisíc školákov. Na projekt Digitálny žiak vyčlenili z eurofondov vyše 65,4 milióna eur s DPH a realizáciu má na starosti Digitálna koalícia (Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky). Zámer schválili už v októbri, ale oficiálne ho štát predstaví až dnes.
Príspevok 350 eur na kúpu digitálneho zariadenia (stolný počítač, notebook alebo tablet) bude určený pre všetkých súčasných prvákov na stredných školách, vrátane kvintánov na osemročných gymnáziách. Spolu ich je 56 600...
B
EÚ predpokladá vrchol inflácie v prvom štvrťroku 2023
22. 2. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %.
Inflácia v krajinách Európskej únie (EÚ) by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit.
Krajiny západneho Balkánu môžu zaostávať
„Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. „Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
Ekonomiky strednej a východnej Európy sú odolnejšie, ako sa očakávalo na začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine. Napriek hospodárskemu spomaleniu v Európe boli objednávky a hospodárska činnosť v štvrtom štvrťroku 2022 odolné. Počet voľných pracovných miest v odvetviach s vysokou mierou zamestnanosti, ako napríklad elektronika, strojárstvo či automobilový priemysel, sa mierne znížil z historicky najvyšších úrovní. Nedostatok pracovnej sily vykázali firmy v stavebníctve, službách maloobchodu a v oblasti IT. Domácnosti zvýšili v prvom polroku 2022 svoje výdavky a pôžičky a viaceré vyčerpali úspory, ktoré našetrili v rokoch 2020 až 2021.
B