Minulý rok bolo na najväčšom profesnom portáli viac ako 300 000 pracovných ponúk
9. 1. 2024
Pokiaľ ide o vzdelanie, 38 % ponúk vyžadovalo stredoškolské s maturitou. Štvrtine zamestnávateľov stačilo stredoškolské bez maturity. V prípade desatiny ponúk museli mať uchádzači vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. V roku 2023 bolo na portáli Profesia uverejnených 314 220 pracovných ponúk. Bolo ich približne o 40 000 menej ako v roku 2022, ktorý bol v počte inzerátov najrekordnejší.
Informovala o tom manažérka pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti Alma Career Ľubica Melcerová. Najvyšší počet ponúk bol v oblasti obchodu, a to 63 214. Na druhom mieste bola výroba s počtom 46.117 a nasledovala doprava s 34.599 pracovnými príležitosťami. Výrazný pokles počtu inzerátov zaznamenal IT sektor. V roku 2022 bolo v tejto oblasti zverejnených 45 796 ponúk, v minulom roku 30 304.
Po nových zamestnancoch bol najvyšší dopyt v druhom kvartáli, keď ich firmy hľadali viac ako 85 000. Najviac možností mali kandidáti v máji, a to takmer 31.000. Najmenej ponúk bolo uverejnených v decembri. Zo strany uchádzačov bola najlákavejšia práca v oblastiach prekladateľstva a tlmočníctva, žurnalistiky a administratívy. Z týchto sektorov reagovalo na jednu ponuku v priemere viac ako 30 ľudí. Firmy hľadali najviac zamestnancov na pozície predavačov (27 016), operátorov výroby (24 861) a administratívnych pracovníkov (24 322).
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Do ezdravia sú pripojení už takmer všetci lekári, s lekárňami je to horšie
20. 4. 2018
Do elektronického zdravotníctva - ezdravia je aktuálne pripojených 7587 ambulancií a nemocníc. Šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš je s týmto číslom spokojný. "Pripojiteľnosť sa nám po prvom kvartáli ostrej prevádzky podarilo veľmi výrazne posunúť," povedal Blaškovitš v stredu na tlačovej konferencii.
Ezdravie pritom môže v súčasnosti používať 8310 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Čiže sa blížime k cieľu stopercentného pripojenia," uviedol šéf NCZI. Kompetencie zapisovať údaje do ezdravia má v súčasnosti vyše 25.000 zdravotníkov (nie sú započítané sestry), podľa Blaškovitša to tak ale robí necelých 12.300 zdravotníkov. Toto číslo by chcel zvýšiť, po viac ako štvrťroku ho však nepovažuje za prinízke. Potvrdil, že sestry ezdravie v súčasnosti majú problém používať, nejde však podľa Blaškovitša o technický problém, ale legislatívny, čo je vec Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. "Do ezdravia je zapojených 92 percent lekární," povedal Blaškovitš. Priznal, že v tomto čase už očakával 100-percentnú pripojiteľnosť, problémy s tým však podľa neho zväčša majú "iba menšie lekárne". Od začiatku roka sa podľa neho v rámci ezdravia vystavilo viac než 9 miliónov elektronických receptov a viac ako 2,1 milióna odborných záznamov (záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, záznam zo zobrazovacieho vyšetrenia a prepúšťacie správy). Blaškovitš uviedol, že pri prepúšťacích správach je miestami problém. Ambulantní lekári sa podľa neho sťažujú, že nemocnice tieto správy dostatočne nezapisujú do systému, hoci to robiť majú. NCZI tvrdí, že to rieši a jeho pracovníci o tom chodia diskutovať do jednotlivých nemocníc. "Niekde majú nedobre nastavený systém, niekde je chyba v motivácii lekárov," priznal Blaškovitš. Napriek tomu upozorňuje, že mnohí lekári pristupujú k ezdraviu zodpovedne, hoci majú výhrady. Nechce, aby ezdravie stagnovalo, NCZI preto podľa neho bude jeho portfólio rozširovať. NCZI sputilo od apríla opakovaný elektronický recept, ktorý podľa Blaškovitša využijú chronickí pacienti. Lekári by mohli mať tento rok v rámci ezdravia aj prístup k čítaniu laboratórnych výsledkov. "Chystá sa aj služba eobjednávanie, pôjde napríklad o objednávanie sa v rámci doplnkových ordinačných hodín, ktoré by mali byť účinné od budúceho roka," vysvetlil šéf NCZI. Blaškovitš opäť potvrdil, že elektronické zdravotníctvo prejde legislatívnymi zmenami, do medzirezortného pripomienkového konania pôjdu tento rok. NCZI chce odstrániť sankcie vyplývajúce z vedenia elektronickej dokumentácie. "Respektíve pôjde o ich zlúčenie s už existujúcimi sankciami, ktoré vyplývajú z vedenia samotnej zdravotnej dokumentácie," uviedol. Štát takisto plánuje znížiť byrokraciu lekárnikom, ktorí by pri predložení správne predpísaného elektronického receptu už ďalej nemuseli spracovať ani odosielať papierový recept do zdravotných poisťovní. Štát chce stanoviť jasné pravidlá definície pripojiteľnosti zdravotníckeho pracovníka. Elektronické zdravotníctvo sa naostro spustilo tento rok. Prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami, lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť by sa malo i duplicitným či fiktívnym vyšetreniam. Doteraz si vyžiadalo 87,8 milióna eur z eurofondov a štátneho rozpočtu.
Slovenská ekonomika zažije najprudší rast
18. 4. 2018
Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Export slovenských výrobkov rastie
16. 4. 2018
Okrem spoločnosti Lidl, prostredníctvom ktorej vyváža do zahraničia 43 slovenských dodávateľov, podporujú vývoz domácich produktov aj Kaufland, Tesco či Billa. A to prostredníctvom korporátnych značiek spomínaných reťazcov alebo pod vlastnými značkami výrobcov. Vďaka tomu si napríklad Maďari môžu kúpiť bryndzu či tofu zo Slovenska, Rakúšania pochutnať na našich syroch a Česi na domácich salámach či mliečnych výrobkoch.
Za posledný rok narástol export slovenských výrobcov prostredníctvom diskontného reťazca Lidl o 45 miliónov eur, čo predstavuje 20-percentný rast. Vyváža sa do desiatich krajín, medzi ktorými sú Česko, Maďarsko, Litva, Poľsko, ale aj Nemecko, Chorvátsko a Slovinsko. Medzi najväčších vývozcov patria značky Tatranská mliekareň, Agro Tami alebo výrobca papierovej hygieny SHP Harmanec. „Spoločnosť Lidl ako obchodný partner s jeho objemom predaja, čo sa týka exportu, patrí do top desiatky našich odberateľov,“ vyjadril sa Ján Husák, obchodný riaditeľ a člen Predstavenstva Tatranskej mliekarne.
Pokuty za dvojakú kvalitu potravín sú reálne
13. 4. 2018
Agrorezort upozornil aj na to, že dvojaká kvalita potravín je problémom tretiny krajín Európskej únie (EÚ), predovšetkým východnej časti. Európska komisia (EK) v stredu predstavila znenie balíka legislatívnych opatrení známych pod názvom Nová dohoda pre spotrebiteľov. Tento balík zavádza do smernice o nekalých obchodných praktikách na vnútornom trhu aj pojem dvojaká kvalita produktov. Tá sa stane konaním, za ktoré budú môcť národné orgány ukladať sankcie.
Slovensko je tak podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nominantka SNS) o krok bližšie k pokutám za dvojakú kvalitu potravín. „Keď som na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ pred niečo viac ako rokom predstavila výsledky našich prvých testov a spustila tak boj proti dvojakej kvalite v EÚ, len málokto mi veril, že tento boj za spotrebiteľa je možné vyhrať. Dnes sa posúvame výrazne vpred a k pokutám za dvojakú kvalitu sme opäť o krok bližšie. Európska komisia pochopila, že je to vážny problém, ktorý v EÚ nemôžeme akceptovať,“ skonštatovala Matečná. Agrorezort upozornil aj na to, že dvojaká kvalita potravín je problémom tretiny krajín Európskej únie (EÚ), predovšetkým východnej časti. Dlhoročný problém. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR poukázalo na to, že menej mäsa, prírodných zložiek a viac umelých aditív pri rovnakých produktoch sa v takmer všetkých prípadoch týkalo nových členských krajín EÚ. Nová smernica EK by mala podľa agrorezortu takýmto praktikám zabrániť. Jej návrh stanovuje, že dvojaká kvalita je klamlivou činnosťou, ktorú budú môcť členské štáty postihovať. Zahŕňať bude nielen potravinárske, ale aj nepotravinárske produkty. „Zásluhou Slovenska sa o problematike dvojakej kvality potravín začalo diskutovať na najvyšších úrovniach EÚ. Tlak, ktorý sa nám podarilo vyvinúť s ďalšími dotknutými členskými štátmi, dnešným dňom vyúsťuje do celoeurópskeho legislatívneho riešenia problému, ktorý tu existoval roky,“ uviedla Matečná. Posudzovanie prípadov bude v kompetencii národných orgánov, na Slovensku bude za kontrolu potravín zodpovedná Štátna veterinárna a potravinová správa. Odlišné predpisy krajín. Výnimku by podľa agrorezortu mohli dostať produkty, ktorých rozdiely v zložení vychádzajú z odlišných predpisov krajín alebo sú ovplyvnené dostupnosťou a sezónnosťou použitých surovín. Výrobcom alebo distribútorom usvedčeným z uplatňovania dvojakej kvality by mali hroziť sankcie. Tie sa v prípade závažných prehreškov môžu vyšplhať až na 4 % ročného obratu, ktorý dosiahnu v každom dotknutom členskom štáte. Tieto zmeny musí ešte odobriť väčšina členských krajín v Rade EÚ. O návrhu bude paralelne rokovať aj Európsky parlament. Komisia plánuje budúci mesiac predstaviť spoločnú metodiku testovania dvojakej kvality, na základe ktorej budú môcť všetky členské krajiny postupovať jednotne pri skúmaní výrobkov. MPRV dodáva, že Slovensko uskutočnilo už dve série testov na dvojakú kvalitu potravín, pričom oba testy ju približne v polovici prípadov potvrdili.