Murphy radí
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.
Ak sa vám nechce pracovať, snažte sa vzbudiť dojem, že ste sa už dostali na funkciu, na ktorú ste nevyhodný. Získate tým hneď dve výhody. Nikto sa nebude čudovať, ak niečo zbabrete. Nikto od vás nebude očakávať serióznu prácu.
Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho postrehy
V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
(Murphyho zrnká II)