Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Na ťažké a zložité problémy sa vždy nájde jednoduchá, ľahko pochopiteľná ale nesprávne odpoveď.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.

To, čo najmenej chceš, príde vždy samo.