Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
(Myšlienky bez cla)
Manželstvo a rodina
Ak dnes hovorí muž žene vulgárnosti, je to sexuálne obťažovanie a stojí ho to pár sto tisíc. Ak hovorí žena vulgárnosti mužovi, tak je to iba za stovku za minútu.
Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.
Väčšina mladých mužov vymení neistú šancu stať sa slávnym za isté domáce papuče.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Informácie pre šéfa
Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.
Každá informácia sa dá interpretovať minimálne tromi spôsobmi: mojím, tvojím a pravdivým.
Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a hlúposť
Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)